Žalm 86

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

Žalm 86

Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma,
lebo som biedny a chudobný.
Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný;
zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba.
Zmiluj sa, Pane, nado mnou,
veď k tebe volám deň čo deň.
Obveseľ, Pane, svojho sluhu,
veď k tebe dvíham svoju dušu.
Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý
a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú.
Pane, počuj moju modlitbu,
všimni si hlas mojej úpenlivej prosby.
V deň svojho súženia volám k tebe,
lebo ty ma vyslyšíš.
Niet podobného tebe medzi bohmi, Pane,
a nič sa nevyrovná tvojim dielam.
Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe
a budú sa ti klaňať, Pane,
a tvoje meno oslavovať.
Lebo si veľký a robíš zázraky,
iba ty si Boh.
Ukáž mi, Pane, svoju cestu
a budem kráčať v tvojej pravde.
Daj, aby moje srdce bolo prosté
a malo bázeň pred tvojím menom.
Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane, Bože môj,
a tvoje meno oslavovať naveky;
veď si bol ku mne veľmi milosti
a vytrhol si ma z najhlbšej priepasti.
Bože, pyšní povstali proti mne
a tlupa násilníkov mi čiahala na život;
nechceli ťa mať pred očami.
No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý,
zhovievavý, veľmi milostivý a verný.
Pohliadni na mňa a zľutuj sa nado mnou;
daj silu svojmu služobníkovi,
zachráň syna svojej služobnice.
Nech som dôkazom tvojej dobroty,
aby moji nenávistníci s_hanbou videli,
že ty, Pane, si mi pomohol a že si ma potešil.

Komentár:

Zvolania v tomto žalme sa nachádzajú aj v iných žalmoch a tvoria súčasť všeobecného repertoáru modlitieb a zvolaní SZ. Žalmista žiada Boha, aby ho počúval a zastal sa ho. Je nešťastný a chudobný, ale aj zbožný, dôverujúci a vytrvalý v modlitbe. Vie, že sa obracia k Bohu, ktorý je dobrý a láskavý, k tomu, kto k nemu volá. Osobitné pocity dôvery a nábožnej úcty tvoria vyjadrenia tohto žalmu, ktorý by mohol tvoriť každodennú modlitbu zbožného Izraelitu. 

Žalmista prosí o Božiu milosť. Je to prosba o konkrétny prejav priazne a náklonnosti. V tomto verši sa žalmista identifikuje svojim neúnavným, celodenným volaním k Pánovi. Toto je už štvrtý dôvod Dávidovej nádeje na záchranu a je ním jeho stálosť: „lebo k tebe volám deň čo deň (po celý deň)“. Volá k Pánovi v každej situácii, ustavične, nikdy sa neutieka k inému prameňu záchrany. Netvrdí, že si Boží zásah zaslúži, ale dovoláva sa jeho zmilovania.“ (Malbim)

Vo verši 4. prosba naznačuje, že situácia, ktorá postihla modliaceho sa človeka, vyvoláva u neho strach, skľúčenosť, bezútešnosť. Zároveň je vyjadrením nádeje a dôvery, že práve Boh je tým, kto môže v opisovanej situácii biedy a utrpenia poskytnúť vytúženú útechu, ba môže ju zmeniť na radosť. Blízke sú tomuto žalmy 25,1 a 143,8. „Sú tri možnosti ako dvíhať svoju dušu k Bohu (na základe slovies s rovnakým koreňom, ako v žalme): 1. Keď človek celým srdcom úpenlivo prosí v modlitbe (Nár 3,41). 2. Cez ponúknutý dar, keď človek vkladá celú svoju dušu a nádej do rúk Pána (Gn 43,34). 3. Cez takú nádej a očakávanie, ako keď závisí od nej celý jeho život (Dt 24,15).“ (Radak) „V Pánovi je skutočné potešenie duše. Svet je plný horkosti, a preto je potrebné dvíhať srdce do výšky. Stupne rebríka sú naše pocity, cestou je naša vôľa. Láskou stúpame, nedbanlivosťou zostupujeme. Ak milujeme Boha, budeme v nebi, aj keď sa nachádzame na zemi. Telo nestúpa nahor tak, ako stúpa srdce. Telo musí zmeniť miesto. Srdce musí zmeniť rozhodnutie vôle.“ (Augustín)

Vo v. 5 sa Pán zjavuje ako dobrý, ďalej je charakterizovaný ako odpúšťajúci. Je to obraz Boha, ktorý svojmu ľudu odpúšťa aj napriek jeho opakovanej nevernosti. Pán vyniká ďalej svojou vernou a trvalou láskou, je veľký v milosrdenstve. Jeho láska je nevyčerpateľná vo svojej intenzite aj vo svojom rozsahu. Je teda úplne oddaný tým, čo k nemu volajú, tým, čo sa v situácii núdze spoliehajú na neho. „Pán je veľký v milosrdenstve voči všetkým, čo k nemu volajú vo svojom trápení, aj voči tým (najhorším), čo robia zlo. Keď sa k nemu obrátia (a oľutujú) vo svojej úzkosti, on je k nim veľký v milosrdenstve.“ (Radak) „Božie odpustenie je omnoho väčšie. Keď človek robí pokánie. Boh jeho hriech nielenže celkom vymaže, ale aj zahrnie kajúcnika hojným milosrdenstvom.“ (Obel Jaakov) „Pán je lahodný (dobrotivý, dobrý), lebo v trpkosti tohto sveta je lahodné sa ponáhľať k nemu a zakúsiť jeho dobrotu. Pán je mierny (vľúdny, láskavý), pretože má po dlhý čas pochopenie s hriešnikmi.  Je štedrý v milosrdenstve (veľmi milosrdný, milostivý), pretože napriek množstvu hriechov jeho láska je oveľa hojnejšia, pre ňu odpúšťa mnohé urážky. Zostáva nám prosiť ho neprestajne, lebo on neodmietne svoju ochranu tým, ktorý na neho volajú.“ (Kassiodor)

Dôvodom žalmistovej oslavy Boha je predovšetkým Božie stvoriteľské dielo a Božia prozreteľnosť. Boh je pôvodcom všetkého, a teda aj všetkých ľudí.

Boh Izraela je veľký (Ž 48,2, Ž 77,14, Ž 95,3, Ž 96,4, Ž 99,2, Ž 135,5, Ž 145,3, Ž 147,5) a koná divy/zázraky (Ž 72,18,Ž 78,4, Ž 98,1, Ž 106,22, Ž 136,4).“ Podľa niektorých rabínov je najväčším Božím divom človek, v ktorého krehkom tele prebýva nesmrteľná duša. Podľa iných je ním stvorenie sveta z ničoho.“ (Feuer)

Kresťanská modlitba interpretovala tento žalm ako modlitbu, ktorou sa Kristus obracia k Otcovi, či za seba, či za rôznych členov jeho mystického tela, ktorým je hlavou (Hebr 5,7). Sv. Irenej videl v 13 verši proroctvo o vzkriesení Krista.

Tento žalm ponúka duši možnosť modlitby, ktorá je intímna a osobná. Vyjadruje sa v nej skutočná realita života, ktorá je utkaná z úbohosti a útrap, úzkosti a pokušení. Nachádza však v Božích dokonalostiach motív nezrútiteľnej nádeje. Ak sme pokúšaní od zla a nepriateľa, on je Boh milosrdenstva a milosti, ktorým nám odpovedá a oslobodzuje nás. Jeho milosrdenstvo s nami je veľké. V ňom nachádza odpoveď každá naša otázka, ktorá k nám prichádza v našej problematickej a neistej existencii.

V modlitbe sa naše prázdno má a môže stretnúť s jeho bohatstvom, naša tma s jeho svetlom a naša slabosť s jeho silou. Modliť sa značí hľadať Božiu tvár. K tomuto nám pomáhajú žalmy, v ktorých oproti našej ubolenej tvári od zla, stojí vždy svätá Božia tvár. „Iba pred Božou tvárou človek nachádza svoju vlastnú tvár…Iba keď hovorím k nemu, stávam sa osobou, práve takou, na akú on myslel, keď ma utvoril a vykúpil. Iba v modlitbe sa tvorí, vysvetľuje a upevňuje vo svojich líniách táto jeho tvár.“ (R. Guardini)(2Kor 3,18). 

WordPress Video Lightbox Plugin