Žalm 89 – 4. časť

Zhudobnený text s akordami

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Originálny text

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Komentár žalm 89 4. časť:

„Moja zmluva s Dávidovým domom je založená na štúdiu Tóry (Zákona), ktorú nech sa neopovážia opustiť.“ (Ibn Jachja)

„Ustanovenia predstavujú predpisy s osobitnou svätosťou, pretože ľudský rozum ich nevie tak ľahko pochopiť… Iba ten, kto uznáva Božiu nevýslovnú svätosť, bude verne zachovávať jeho ustanovenia. Preto sa zanedbanie ustanovení chápe ako znesvätenie svätosti.“ (Feuer)

Bernard z Clairvaux sa pomoci v. 33-34 usiluje opísať Božiu pedagogiku. Božie pôsobenie v živote človeka metaforicky prirovnáva k hlasu. Hoci v tomto hlase môže niečo zaznievať ako trpké či horké, v žiadnom prípade to nie je bez nežnosti, pretože i keď sa tento hlas javí ako nahnevaný, je to z milosrdenstva. Boh upozorňuje tých, ktorých miluje, nikdy im však neodníme svoje milosrdenstvo. Tí, ktorí sú podľa Bernarda múdri, nezakrývajú svoje rany a nedostatky, ale odkryjú ich a vyznávajú Božiu dobrotu a večné milosrdenstvo. 

Boh nezneuctí seba samého porušením zmluvy. „Aj keby on (Dávid alebo niektorí z jeho potomkov) znesvätil moje ustanovenia a nezachovával by moje prikázania, (a keby vyhlásil za neplatnú zmluvu, uzatvorenú na vrchu Sinaj, ja nikdy) neznesvätím svoju zmluvu (ktorú som s ním uzatvoril)“ (Radak)

Prísaha je neodvolateľná a Pán týmto spôsobom opäť zdôrazňuje spoľahlivosť výroku.

„Dávid miloval Pána najmocnejšie a najráznejšie. Jeho zanietenie pre Boha blčalo ako ohnivé slnko.“ (Sefer Chassidim)

„Mesiac a slnko sú mu svedkami, lebo po celý čas, kým budú trvať, potrvá aj jeho kraľovanie.“ (Raši)

„Verše 20-38 obsahujú slávnostné Božie vyhlásenie, kde vo videní prehovoril ku svojím verným (89,20) a prisľúbil im vernosť Dávidovmu domu.“ (Feuer) „Žalmista nespochybňuje Božiu vernosť, lebo verí, že Boh svoju prísahu dodrží. Pýta sa však, prečo Boh dovolí taký vývoj udalostí, ktorý môže priviesť človeka k rúhavému uzáveru, že zradil svoju vlastnú slávnostnú prísahu. Prečo Boh nepreukáže svoju vernosť voči Dávidovmu potomstvu, aby tak zachoval svätosť svojho mena?“ (Radak) Podľa Augustína prorok povedal tieto slová, aby sa nemyslelo, že slávne Božie prisľúbenia sa splnili v Šalamúnovi.

Dávidov trón, ktorý mal byť trvalý ako nebesia, je zvrhnutý (v. 45), jeho koruna zneuctená. „Slovo zaprel treba chápať ako vyhlásil za neplatnú/zrušil“ (Raši) „Toto zrušenie sa vzťahuje na zmluvu, ktorú Boh uzavrel s Abrahámom.“ (Alšich)

Zrušenie zmluvy s Dávidom má následky pre Jeruzalem ako kráľovské sídlo, t. j. je úplne zničený. Text akoby nadväzoval na proroctvá Jer 22,1-8 o zničení kráľovského paláca, Ez 5,14-16 o zničení Jeruzalema a 2Krn 7,20-22 o zničení chrámu, všetko v dôsledku nedodržiavania Božieho zákona. „Verši opisuje dramatický zvrat oproti minulosti. Predtým bol Dávidov dom vyvýšený a vládol nad okolitými krajinami, teraz sú jeho potomkovia otrokmi svojich susedov, t. j. susedných kráľov.“ (Radak)

Pán vyzdvihol pravicu Dávidových protivníkov napriek tomu, že Dávidova pravica bola určená pre univerzálnu vládu (v. 26), a dovolil nepriateľom radovať sa, ako to po zničení Jeruzalema Babylončanmi vyjadruje Nár 2,17. „Boh prisľúbil Dávidovi, že sa ho pevne chopí jeho ruka (v. 22) a jeho sláva bola rozšírená (1Krn 14,17). Napriek tomu sa teraz zdá, že posilňuje skôr Dávidových nepriateľov a doprial im tešiť sa z jeho pádu.“ (Radak)

V súvislosti s v. 40, kde sa hovorí o zneuctení/znesvätení Dávidovej koruny, zvrhnutie trónu vo v. 45 poskytuje obraz konca pre kraľovanie Dávidovej dynastie. „Oslnivý koniec Dávidovej vlády je tu prirovnaný k žiarivému poludňajšiemu slnku, ako aj hovoria v.37-38.“ (Alšich)

„Mladosť naznačuje produktívny vek, keď je človek pri sile, kým staroba je skôr obdobím ubúdajúcich síl a rastúcej neistoty. Dobrých dní Dávidovej dynastie bolo neveľa, kým zlých dní jeho múk v exile bolo mnoho.“ (Radak) „Boh zaodel Dávida hanbou v tom zmysle, že jeho nepriatelia neprestajne zahanbovali Dávidov dom a posmievali sa mu: Kdeže je splnenie Božieho prísľubu, že zachová svoju dynastiu?“ (Radak)

Vo verši 47 vidíme rétoriku, ktorá je typická pre individuálne aj kolektívne žalospevy (porov. Ž 13,1-2, Ž 74,9-10, Ž 79,5, Ž 80,5) a ktorá vyplýva z hlbokého utrpenia žalmistu. „Vyzerá to, akoby si si vôbec nevšímal muky nášho vyhnanstva.“ (Radak) „Pánovo rozhorčenie bude planúť neprestajne, čím pripomína večný oheň.“ (Feuer)

Verše 48-49 sú neskorším komentárom niektorého z pisárov. Dávidovské kráľovstvo, ktoré je ústrednou témou žalospevu v.  39-52, tu témou zrazu nie je a dôraz sa presúva na univerzálnu rovinu zmyslu ľudského bytia a žalmista nečakane hovorí o sebe: Spomeň si, aké je trvanie môjho života! Autor tohto dodatku je tak ako autor Knihy Kazateľ zmätený zmyslom života, ak všetko raz skončí v šeole (t. j. podsvetí) a nemá pokračovanie (Ž 6,6 a 30,10). Otázka v. 49: Ktorý muž môže žiť a neuvidieť smrť…? „Mám na pamäti, aké je krátke (moje) trvanie. Aký vysoký vek mám? Či nie je mojich dní len zopár? Malo by ti stačiť, že si vezmeš, čo je tvoje, keď zomriem v krátkom čase.“ (Raši) „Chradnem vo vyhnanstve, ktoré je zdanlivo nekonečné, a keďže čas môjho žitia je veľmi krátky, už nedúfam, že sa dožijem konca vyhnanstva.“ (Ibn Ezra) „Pre zbytočnosť a ničotnosť si stvoril všetkých synov ľudských?“ (Raši). „Ak žijeme bez ušľachtilého cieľa, život je prázdnou, daromnou skúsenosťou… Keby nebolo žiadnej nádeje na príchod Mesiáša, život by nemal nijaký zmysel a stvorenie by bolo daromné.“ (Sforno) „Nikto nemôže žiť a neuvidieť smrť, ale hlbší zmysel verša možno chápať takto: Keďže musím v blízkej budúcnosti nevyhnutne zomrieť a do konca vyhnanstva je ešte ďaleko, asi sa nikdy nedočkám vyslobodenia (vykúpenia). Ak je to tak, potom je všetko tá bieda, ktorú som znášal vo vyhnanstve, nanič.“ (Ibn Ezra)

Verš 50 sa po parentetických v. 48-49 napája na v. 47. Otázka Kde je tvoje niekdajšie milosrdenstvo, Pane môj dáva najavo, že časové rozpätie medzi situáciou súčasnou autorovi a kedysi vyvoleným prísľubom Dávidovi je značné. Z pohľadu autora žalmu Pán prestal požehnávať Dávidových potomkov. „Kde je uskutočnenie tvojej prísahy príchodom Spasiteľa?“ (Ibn Ezra). „Podľa inej mienky niekdajšie milosrdenstvo predstavuje to, čo si odprisahal Dávidovi vo svojej oddanosti.“ (Radak) „Neskôr si sa mu veľkoryso zaviazal, že zachováš jeho rod, ale zdá sa, že teraz, keď sme vo vyhnanstve, si svoju prísahu opustil.“ (Radak)

Rétorika žalmistu, ktorý hovorí o nosení potupy vo svojom lone, v sebe nesie trpkú iróniu, lebo inde sa nosenie v lone spája s prejavom nežnej rodičovskej lásky (Nm 11,13 a Iz 40,11) „Komentár ku v. 51-52 naráža na ponižujúci výsmech, ktorým Izrael zasypávali ostatné národy, keď im hovorili: Nikdy nebudete spasení.“ (Feuer) „Ak je tou záťažou hanobenie a výsmech, tak hoci ma potupovali, znášal som tvoje poníženie v tichosti a svoju úzkosť som si nechal pre seba.“ (Lachmei Torah) V záverečných časoch pred príchodom Mesiáša: „V tom čase všeobecného úpadku morálky budú ľudia drzí a opovážliví ako divé zvieratá, bez akejkoľvek úcty voči čomukoľvek. Študenti zradia svojich učiteľov, deti budú nadávať rodičom a každá autorita bude na posmech.“ (Sanch 97a, Sota 49b)

Záverečná formulka požehnania hovorí o liturgickej povahe žalmu, môže aj vyznačovať ukončenie zbierky Ž 73-89 tvoriacich Tretiu Knihu žalmov. „Nech je požehnaný Pán naveky. Za všetko, čo pre nás urobil.“ (Raši) „Svätý duch, ktorý obklopoval žalmistu počas písania mu teraz v závere vnuká vidieť, že dlhé a ťažké vyhnanstvo sa skončí a Izrael sa ukáže v sláve.“ (Radak) „Preto sa žalmista ponáhľa opraviť akékoľvek nedorozumenia, ktoré mohli vzniknúť pri čítaní tvrdých slov. Chce povedať: Napriek mojim ťažkostiam a výhradám voči trpkému vyhnanstvu chcem dobrorečiť Bohu naveky a nech je požehnaný dvojnásobne, amen a amen.“ (Mecudot)

WordPress Video Lightbox Plugin