Žalm 92 – 3. časť

Žalm 92 2. časť: komentár

Verš pokračuje v motíve Božích skutkov, pričom radosť a jasanie strieda údiv z Božej nepreniknuteľnosti. „Už Božie skutky sú pre nás často nepochopiteľné, tým skôr jeho myšlienky. Jediná odpoveď, ku ktorej sa človek po mnohom premýšľaní dopracuje, je tá, že Božia vôľa úplne presahuje jeho chápavosť.“ (Malbim) „Človek by chcel vo svojom krátkom živote vidieť zlých odsúdených a dobrých odmenených. Boh má naopak iné spôsoby. Boh žije vo večnosti, vie čakať, uskutočňuje všetko vo svojom čase. Jediná možnosť pre človeka je spojiť svoje srdce s Božím a stať sa večným spolu s ním. Znamená to držať sa dreva kríža, ktorým sa dá preplávať hlboké tajomstvo Boha, ktorý necháva trpieť dobrých a zlým dopraje hojnosť. Ten, kto sa drží Krista a jeho kríža, sa môže naučiť tolerovať súženia vo svete“ (Augustin). Svätá Terézia Avilská sa pridržiava v. 6, keď žasne pri opise takzvanej vliatej modlitby pokoja, ktorá prichádza od Boha ako dar znenazdania v podobe radosti, vnútorného šťastia a vnímania intenzívnej Božej blízkosti. Boh je v Teréziiných očiach veľký a nádherný pre to, čo koná v prospech ľudí. Terézia ďalej dodáva, že ľudia sa často nerozumne nazdávajú, že dokážu pochopiť Božie tajomstvá. Avšak Božie skutky sú veľké a Božie myšlienky tajomné.

Hlúpy muž „je to prízemný a hrubý človek, ktorý vôbec nedbá o divy, ktoré koná Pán. Nemá nijaké poznanie, a tak pripomína dobytok.“ (Feuer) „Blázon alebo obmedzenec môže mať v skutočnosti veľmi bystrý rozum, ale nezaujíma sa o nič do hĺbky, je povrchný“ (Rašbam Ib Jachja) „Svoj rozum využíva hlavne na uspokojenie nenásytnej žiadostivosti… Keď len predsa narazí na pravdu, ktorá ho núti uznať Božiu moc a autoritu, usiluje sa spoznanú skutočnosť prekrútiť. Šikovne si vyhliadne jeden detail, ktorý vyhlási za nezmyselný, a pre tento nepravý problém spochybní prevažujúce dôkazy“ (Šiurei Daat z Telše)

Negatívne podfarbené prirovnanie bezbožných k byline, ktorá po daždi rýchlo vypučí a zakvitne, obrazne vyjadruje rýchly úspech a prosperitu bezbožných. To všetko je však len zdanlivé a ako rýchlo nastal ich úspech, tak rýchlo sa aj pominie a oni tiež. Podobné obrazy s touto myšlienkou sú aj v Ž 37,2, Ž 90,5-6, Ž 102,5, Ž 103, 15-16. „Čím dlhšie dospieva nejaký tvor (nie iba človek) k zrelosti, tým je významnejší a hodnotnejší. Bezbožní majú mizivú hodnotu, rýchlo napredujú aj sa rýchlo stratia a po krátkom živote upadajú do zabudnutia. Hodnota spravodlivého je neporovnateľná. V priebehu života rozvíja svoje jedinečné vlastnosti a skryté schopnosti, no jeho duchovný rozvoj pokračuje aj (po smrti) v nastávajúcom svete.“ (Feuer)

„Nestrannosť Božieho súdu uznávajú aj odsúdenci v pekle.“ 

„Tí, čo konajú neprávosť, sú podliaci, ktorí nielenže o zle premýšľajú a rozprávajú, ale ho aj konajú.“(Ibn Jachja)

V protiklade k bezbožným žalmista vyjadruje svoj vlastný údel pomocou dvoch obrazov. Roh je symbol sily a moci. Jeho vyzdvihnutie vyjadruje prípravu na boj a dominanciu. Boh sa viackrát spomína ako ten, ktorý pozdvihuje roh spravodlivého (Ž 75,11, Ž 89,18.25, Ž 112,9), čo vyjadruje istotu žalmistu nad nepriateľmi a jeho prosperitu. Druhý obraz je žírny olej, myslí sa tu na čerstvý, kvalitný olivový olej, ktorý má v SZ všestranné použitie. Do kontextu zapadá ako symbol radosti z víťazstva (Ž 23,5). „Ide tu o obrazný opis eufórie spravodlivého, ktorého duša i telo sú nasýtené víťazstvom.“ (Feuer) „Život hriešnikov bude ako suchá bylina, avšak staroba spravodlivých bude naplnená bohatým milosrdenstvom (žírny olej sa dá variantne čítať ako milosrdenstvo)“ (Augustín).

„Múdry človek dáva pozor, keď ho kritizujú, aj keby na jeho nedostatky poukazovali ničomníci, lebo na každom obvinení je aspoň zrnko pravdy. Žalmista skúmavo hľadí na seba očami svojich ostražitých nepriateľov a keď mu začnú vyčítať, pozorne ich počúva. Potom napráva svoje omyly a chyby, aby ho nakoniec nemali za čo odsudzovať, a tak sa stanú jeho priateľmi.“ (Sefer Haikkarim)