Žalm 92

Komentár: 

Toto je tretí z 11stich žalmov, ktoré sú pripisované Mojžišovi. Zaviedol sobotný deň ako deň odpočinku už v Egypte. Táto pieseň je teda na sobotný deň. So sobotou bol spojený aj žalm 37. Prvý deň po sobote sa recitoval žalm 23, druhý deň Ž 47, štvrtý deň Ž 93, a posledný deň týždňa pred sobotou Ž 92. „Dobré je vyznávať svoje hriechy Pánovi, lebo aké je dobré vzdávať chválu Pánovi, také je dobré vyznávať mu svoje hriechy“ (Sifra) „Pre kresťana to značí zdržiavať sa skutkov tohto sveta a konať Božie skutky. Teda spievať Piesňový žalm v deň soboty môžeme vtedy, keď pracujeme nie pre svet, ale pre Boha.“ (Hieronym)

Osobitne dobré je vzdávať Pánovi chválu v sobotu, ktorá je svätým a požehnaným dňom odpočinku, lebo cez týždeň je človek zaneprázdnený svetskými záležitosťami a tie mu bránia všímať si Božie divy. V deň odpočinku sa ľudská duša vyslobodzuje z púť všedných dní a očistená môže premýšľať o Božej prozreteľnosti… Keď Adam oľutoval svoj hriech, zložil tento žalm, aby naučil budúce pokolenie, že je dobré vyznať svoje viny, aby aj oni mohli byť uzmierení a zachránení pred zatratením.“ (MidrTeh) „Žalmista chce povedať, že máme rozpoznať pravdu pred Pánom v dvoch veciach. V prvom rade v hriechu, teda s vyznaním, že sme ho spáchali. Po druhé máme vyznať v dobrých skutkoch, že ich urobil Pán. To znamená vyznávať a hľadať Pánovu slávu, nie svoju slávu. Ak človek hľadá Božiu slávu, ak bude oslavovať Božie meno, nie svoje meno, tak aj Boh oslávi meno takéhoto človeka. Ak však bude človek oslavovať seba, Boh nechá vymazať jeho meno.“ (Augustín) 

Predmetom ohlasovania sú dve Božie vlastnosti milosrdenstvo (dobrota) a vernosť (oddanosť), ktorými sa Boh prejavuje vo svojom konaní. Milosrdenstvo (dobrota) značí Božiu vernú a láskavú náklonnosť k človeku. Vernosť (oddanosť) je Božia sláva, ktorá sa prejavuje neochabujúcou lojalitou. V tejto dvojici sa vyskytujú vo viacerých žalmoch: Ž 36,6, Ž 40,11, Ž 88,12, Ž 89,2.3.25.34.50, Ž 98,3, Ž 100,5. Spojenie zrána – po nociach sa vysvetľuje ako nepretržitá niť modlitby a nádeje (Ž 16,7, Ž 63,7, Ž 77,7,Ž 119,55.62, Ž 134,4). „Keď v živote vnímame  Božie pôsobenie, aj zdanlivo beznádejné udalosti vidíme ako súčasť uceleného zámeru, ale ak si uvedomujeme len vyhnanstvo a útrapy, všetky nové ťažkosti sa nám zdajú len ako náhodné dianie, ktoré navzájom nesúvisí.“ (Siddur) „Ohlásime zrána Božie milosrdenstvo vtedy, keď vzklíči slnko spravodlivosti v našom srdci.. Kto chce poznať pravdu, musí zakúsiť temnotu, t. j. veľké tajomstvo obklopujúce Boha, ktoré nemožno slovami ani podobenstvami nejako vysvetliť… Izraelský ľud nemohol vidieť Božie tajomstvá, pretože nevstúpil do Božej temnoty.“ (Hieronym)

Až vo verši 11 sa prvýkrát spomína spravodlivý, ktorý je v SZ protipólom k bezbožnému. Na rozdiel od neho je spravodlivý nositeľom prísľubu trvalej prosperity, ktorá je opäť vyjadrená obrazmi z vegetatívneho sveta. Datľová  palma sa v Knihe žalmov spomína iba na tomto mieste. Libanonský céder, ktorý je celý rok zelený, je symbolom sily a krásy (Ž 29,5, Ž 37,35, Ž 80,11, Ž 104,16, Ž 18,9). „V protiklade k bezbožným, ktorý rastú ako bylina (v.8), stojí spravodlivý, ktorý pripomína košatý strom. Palma je symbolom čnosti a spravodlivosti z viacerých dôvodov: 1. Nezohne sa, rastie rovno, ako aj spravodlivý človek ostáva priamy a čestný. 2. Jej drevo nemá uzly, ako ani spravodlivý človek nemá (morálne) nedostatky. 3. Palmové listy sú vysoko nad zemou, až na vrcholci stromu, a podobne je vzdialená aj odmena spravodlivého, lebo nepríde ihneď, až v nastávajúcom svete. 4. Každá časť palmy je užitočná: ďatle sú chutné na jedenie, z listov sa robia prístrešky a z dreva sa stavia, podobne každý Žid spĺňa určité poslanie. Aj céder je symbolom čnosti a spravodlivosti. Jeho vlastnosti vynahrádzajú to, čo chýba palme. Jej drevo sa nehodí na výrobu nábytku a náradia, kým cédrové drevo je pre tieto účely veľmi vhodné. Céder je takmer nezničiteľný. Keď ho vyrúbu, jeho korene budú žiť ďalej a peň vyženie výhonky, z ktorých vyrastie nový strom. Podobne, keď ublížia spravodlivému, posilní ho to, a keď ho zlikvidujú, príde iný spravodlivý a nastúpi na jeho miesto… Spravodlivý vlastní tie čnosti, ktoré pripomínajú najlepšie vlastnosti oboch stromov.“ (Feuer) Palma je symbolom čností a spravodlivosti, a céder taktiež a je takmer nezničiteľný. „Kým hriešnici sú ako tráva, ktorá rýchlo uschne, spravodlivý (Kristus) ako palma zakvitne s celou korunou a konármi vystúpi až k nebu.“ (Euzébius)

Miestom skutočnej prosperity spravodlivého je Pánov dom. „Na rozdiel od palmy a cédra, ktoré rastú zo zeme nahor, spravodlivý človek je zasadený a zakorenený v nebesiach, odtiaľ rastie smerom nadol. Základom jeho „stromu“ je duša, s pôvodom v nebeskej sláve, a končatiny pripomínaj konáre. Tento svet je ako priechod, ako nádvorie, cez ktoré človek vstupuje do budúceho,  duchovného sveta.“ (Feuer)

Život spravodlivého je spojený s prísľubom vitality a prosperovania, o ktoré ho neoberie ani pokročilý vek. Prosperita a sviežosť sú charakteristickým znamením Božieho požehnania. (Ž 1,3, Ž 52,10) „Keď stárne múdry človek, telo mu slabne, ale on si tým menej všíma jeho túžby. V dôsledku toho sa jeho myseľ a duša zdokonaľujú a prinášajú hojné ovocie.“ (Sforno)

Keď ľudia vnímajú Božie konanie, v súčasnosti ich mýli úspech bezbožných a utrpenie spravodlivých, ale v budúcnosti, keď príde Mesiáš, budú prečistení ako pri čistení striebra. Keď sa nebude viac dariť bezbožným a prestane utrpenie spravodlivých, potom sa ukáže, že Pán je čestný a bude to vedieť celý svet.“ (Radak) „Keď (Boh) trestá dobrých, robí to len preto, aby ich vychovával na ceste k nebeskému kráľovstvu.“ (Augustín)

Žalmista oslavuje dôveru v Boha, ktorý je prameňom pokoja, a to aj v starobe, aj počas zdanlivého úspechu bezbožníka. Spravodliví ľudia oslavujúci Boha majú ohlasovať, že ich život a budúcnosť nepatrí im samým, ale Bohu.