Komentár:
Žalm sa začína naliehavou prosbou s jedinečným titulom Boha.
Pán je v tomto žalme charakterizovaný ako pomstiteľ krvi, obranca na súde, vykupiteľ z nespravodlivosti, ale najčastejšie je ochranca chudobných, cudzincov, vdov a sirôt. Pán je skutočne milosrdný, no keď má potrestať bezbožných, jeho dobrotivosť sa mení na odplatu (Ž 80,2, Dt 33,2, Ez 38-39, Ž 50,2). Predmetom Božieho súdu je skupina označená ako pyšní, bezbožní, konatelia neprávostí, hlupáci, blázni, ničomníci. Volanie žalmistu výrazom „dokedy“ je typickou otázkou v žalospevoch a prosbách. Lenže Svätý skúma aj najskrytejšie miesta a odkrýva ich svojim svetlom. „Pán je skutočne milosrdný, no keď má potrestať bezbožných, jeho dobrotivosť sa mení na odplatu. „Zaskvej sa! To znamená „ukáž a zjav nám svoju odplatu“ (Raši)
Delikty bezbožných sa stupňujú a týkajú sa tých najbiednejších jedincov, ubiedených osôb: vdova, prisťahovalec, sirota. Sú to povestné sociálne kategórie v textoch z deuteronomického okruhu, ktoré požívajú špeciálnu Božiu ochranu, a preto im Izraeliti majú osobitne pomáhať. (Ž 146,9, Ž 68,6, Ž 82,3-4). „Je možné, že by Svätý, nech je zvelebený, ktorý vsadil ucho, nepočul volanie svojho ľudu (o pomoc) a jeho utrpenie?“ (Raši) Veď Boh sám stvoril zrakové aj sluchové orgány. Ako by mu teda mohli chýbať schopnosti, ktoré sám vložil do ľudí? (Radak) Boh vie veľmi dobre o každej špekulácii ľudskej mysle aj o našej predstave o ňom, že do nás nevidí… Boh vie o nás všetko. (Radak) „Nepoznáme Božie myšlienky a to aké sú spravodlivé, ale pozná ľudské myšlienky, vie, že sú márne. Augustín vysvetľuje, že ľudia dostali možnosť poznať Božie myšlienky. Boh ich však odovzdáva len tým, ktorí sa tešia z jeho priateľstva. Kto sa približuje k Pánovi s vierou, môže počúvať Božie myšlienky. Múdri ľudia opúšťajú ľudské myšlienky, pretože sú márne, a chcú pochopiť Božie myšlienky plné múdrosti. (Augustín) Benedikt z Nursie používa v. 11, keď v Regule vysvetľuje bratom cestu pokory. Prvým krokom na tejto ceste je bázeň pred Bohom a myšlienka na večný život, ktorý Boh pripravil tým, čo si ho ctia a milujú. Nech sa teda chránia hriechu a nerestí a nech pamätajú na to, že Pán pozná myšlienky ľudí.
Po nastolení spravodlivosti pri súde sa všetci priameho srdca budú uberať za ňou. Etické označenie ľudí sa týka bytostného stredu človeka, srdca. Nájdeme ho i v: Ž 7,11, Ž 11,2, Ž 32,11, Ž 36,11, Ž 64,11, Ž 125,4. Je budúcnosť pre všetkých priameho srdca.
„Každý človek, ktorý žije spravodlivo, musí znášať a tolerovať zlo. Musí trpieť v čase súženia, kým nepríde deň súdu. Podobne ako Pán, ktorý je sudca živých i mŕtvych, chcel byť najprv súdený a potom príde súdiť. Tí, ktorí sú spravodliví, nie sú ešte sudcovia. Najprv je totiž potrebné mať spravodlivosť, potom sa pôjde na súd. Najprv je potrebné znášať nespravodlivých, potom príde súd na nespravodlivých. Kresťan musí v prvom rade vlastniť spravodlivosť, ktorá sa neskôr zmení na súd.“ (Augustín)
Pán je pre žalmistu pomocou (Ž 44,6, Ž 63,8). Presná povaha Pánovej pomoci nie je vyjadrená a chýba aj opis núdze. Pán je označený ako Pomoc a je to častý Boží titul v žalmoch: Ž 27,9, Ž 40,18, Ž 46,2, Ž 60,13, Ž 108,3, Ž 22,20, Ž 35,2, Ž 38,23, Ž 40,14, Ž 70,2, Ž 71,12, Ž 121, 1.2)
Na mieste večného trestu sú duše umlčané, kým tie v nebi Bohu naveky spievajú chvály. (Radak)
Žalmista sa v dôvere obracia priamo na Pána, ako to bolo v naliehavých prosbách z úvodu žalmu (v.1.3.5). Žalmista vyznáva, že trvalá láskavá vernosť Boha mu bude oporou aj v kríze. Milosrdenstvo je najdôležitejší atribút Boha a je to v podstate lojálnosť či vernosť vzťahu, založená primárne na vôli, pričom býva preukazované v stave núdze a dáva druhému viac ako len to, na čo má právny nárok. „Vyslobodenie z viny sa uskutočňuje, keď nezakrývame svoje hriechy pred Sudcom… Toto je sila, ktorú vlastní rýchle vyznanie slabosti. Božie milosrdenstvo príde na pomoc skôr, ako človeka zasiahne trest.“ (Kassiodor) „Ak sa človek považuje za posledného a malého, to inšpiruje Boha, aby k nemu natiahol svoju ruku. A aj keď sa opakovane nechá zlákať pozlátkou „veľkých“ vecí, Boh sa k nemu zakaždým skláňa.“ (Terézia Avilská).
Po Božej pomoci a milosrdenstve je útecha tretím rozhodujúcim prvkom posily žalmistu v núdzi. Bytostná skúsenosť žalmistu exemplárne vystihuje situáciu spravodlivého práve z dôvodu nádeje, ktorú mu Pán poskytuje vo všetkých nešťastiach. „Je množstvo rán, ktoré opisuje žalmista. „Boh má vhodné lieky na všetko. Preto po bolestiach prichádza náprava a liečivá útecha. Slová „v mojom srdci“ sa vzťahujú na spásonosné myšlienky, pre ktoré zvážil vo svojej mysli zásluhu večného života v porovnaní s časnými zlami. Rozhodol sa pre Krista a bol posilnený. Sú to útechy, ktoré dávajú radosť duši, aj keď telo znáša bolesti.“ (Kassiodor).
„Kresťan môže podstúpiť každé zlo, ale len s podmienkou, že Pán bude jeho útočišťom. Pán je našou nádejou teraz, keď sme na svete a žijeme v nádeji, nie v úplnom vlastnení nebies. A práve preto, aby sme nestratili nádej, je nám blízko Autor prisľúbení, ktorý nás drží a uľavuje nám v našich trápeniach.“ (Augustín)
Dôverné pomenovanie Boha Pán, náš Boh v úplnom závere žalmu nájdeme i v Ž 10,47, 123,3 a v iných.
Nech sú nám na povzbudenia slová tohto žalmu aj pre našu budúcnosť. Vieme, že „kresťan je bojovým poľom a na tomto poli dvaja bojujú proti sebe: starý človek, zakorenený vo svojom egoistickom ja proti novému, ktorý je formovaný Kristom. …Celá kresťanská existencia je bojom týchto dvoch ľudí v nás.“ (R.Guardini).