Žalm 95 – 1. časť

Zhudobnený text s akordami

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Originálny text

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Žalm 95 1. časť komentár

„Tri zvolania sprevádzajú tento žalm, ako tri pohyby. V prvom, „Poďte, spievajme (plesajme v) Pánovi“, je Boh predstavený s metaforou skaly spásy. Je to azda ešte archaická vízia božstva, ktoré sa dvíha nad iných bohov ako vládca prírody, boh, ktorý tvoril zem. Ale metafora skaly spásy znovu odkazuje na skalu z ktorej pramení voda, citovaná niekoľko veršov potom a stáročia potom bude inšpirovať „dom na skale“ a „kameň zavrhnutý staviteľmi“. (verše: 1-5)

Druhé. „Poďte: klaňajme sa, oslavujme“ uvádza metaforu pastiera, ktorý vedie svoje stádo. Ten istý obraz bude prítomný v lepšej forme v iných žalmoch a potom sa stane znakom Krista, v jeho slovách o dobrom Pastierovi a v zobrazeniach umenia prvotného kresťanstva. (verše: 6-7)

Tretí pohyb: „Ak by ste dnes počúvali jeho hlas!“, uvádza prísne napomenutie tým istým božím hlasom. Je to Boží hlas, ktorý pripomína skutočnosť, o ktorej sa rozpráva v knihe Exodus (Ex 17,1-7), keď ľud reptal proti Mojžišovi a Pán si žiadal, aby patriarcha udrel na skalu (tu sa nám vracia skala) a z nej vyšla voda, aby uspokojila ľud. Toto sa prihodilo v Masse (čo značí aj „skúška“) a v Meribe (čo značí „odpor“). Teda, povedať: „Nezatvrdzujte svoje srdcia ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti“ je ako povedať: „Nezatvrdzujte vaše srdcia v odpore, ako v dňoch skúšky na púšti“. Zatvrdnutému srdcu je nemožné vstúpiť do Pánovho odpočinku. Ale kto tam môže vstúpiť? V liste Hebrejom, mnoho storočí potom znie ešte tento žalm, keď autor píše „my, ktorí sme uverili, vstúpili sme do Božieho odpočinku“ (Hebr 4,3). Skutočná skala spásy je Boh, nie tá skala, na ktorú udierame, aby z nej vytryskla voda, aby sa snažila zdanlivo utíšiť náš smäd po živote.“ (Andrea Parato)

 V rámci zmluvného vzťahu medzi ľudom a Bohom sa Boh javí ako ten, čo si nevynucuje poslušnosť, ale ľud  k nej pozýva. Zostáva v zraniteľnej pozícii, keď necháva svoj ľud slobodne sa rozhodnúť pre poslušnosť, no taká je cena za jeho lásku k svojmu ľudu. Rozhodnutie sa pre Boha a jeho kráľovstvo je naliehavé a vážne, je to otázka života a smrti, života vo večnom pokoji alebo nepokoji. „Bohoslužba“ má vrcholiť v službe človeku. 

Z počúvania Božieho slova a poslušnosti voči nemu plynú dôsledky do budúcich rozhodnutí pozemského života, ale aj do budúcnosti večného života. Na odlišné roviny života s Bohom poukazuje viacznačnosť výrazu odpočinok. Lekcia žalmu spočíva aj v tom, že Božie diela a konanie nestačí len vidieť či kontemplovať a v dôsledku toho ho chváliť, ale zásadným faktom pre nás zostáva počúvať jeho hlas a kráčať po jeho cestách. 

Žalm vykresľuje atmosféru putovania do obľúbenej svätyne. Počas putovania predspevák vyzýva Boží ľud oslavovať Boha. Pozemský život je putovaním do Zasľúbenej zeme, niekedy aj nehostinnou púšťou. A preto sa treba nechať viesť Bohom, pastierom Božieho ľudu. Boh, ktorý nás stvoril a vykúpil, sa o nás určite postará.

WordPress Video Lightbox Plugin