Žalm 97

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

Žalm 97

Pán kraľuje, jasaj, zem;
radujte sa, všetky ostrovy.
Vôkol neho oblaky a mrákavy,
spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu.
Predchádza ho oheň,
čo navôkol spaľuje jeho nepriateľov.
Jeho blesky ožarujú zemekruh:
zem to vidí a chveje sa.
Ako vosk sa topia vrchy pred tvárou Pánovou,
pred Pánom celej zeme.
Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia
a jeho slávu vidia všetky národy.
Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené
a honosia sa svojimi sochami.
Klaňajte sa mu, všetci jeho anjeli.
Sion to počuje a teší sa
a dcéry Júdove plesajú, Pane,
nad tvojimi súdmi.
Lebo ty, Pane, si Najvyšší na celej zemi,
nesmierne prevyšuješ všetky božstvá.
Vy, čo milujete Pána, majte zlo v nenávisti,
veď on ochraňuje svojich svätých
a vyslobodzuje ich z rúk hriešnika.
Vychádza svetlo spravodlivému
a radosť tým, čo majú srdcia úprimné.
Radujte sa, spravodliví, v Pánovi
a oslavujte jeho sväté meno.

Komentár:

Pán je podnetom slovesa kraľovať takmer výlučne v poetických textoch (Ž 93,1, Ž 96,10, Ž 99,1, Ž 146,1). slovné spojenie má významnú pozíciu v úvode alebo v závere daných kompozícií a často sa spája s tematikou vlády Pána na Sione (Ž 97,8, Ž 146,10). Tento úvodný výrok žalmu nie je iba oslavné konštatovanie, ale má aj trvalý význam, teda implikuje Pánovo nepretržité vládnutie a absolútnu autoritu nad stvorením. Takisto dáva žalmu eschatologický tón v tom zmysle, že vládnutie je projektované až do budúcnosti. „Minulý čas poukazuje na večnú pravdu: Božia zvrchovaná vláda sa po dlhých dejinách bude zdať prekvapivo nová, ale Boh v skutočnosti vládne stále, len človek si to neuvedomuje… Keď zavládne Pán, zem bude vtedy jasať, že je vládne dokonalý Vládca.“ (Feuer) Najmä v kontexte Božej vlády zem treba chápať nie ako pôdu, ale ako svet, nad ktorým má Pán zvrchovanú moc. Sloveso radovať sa je často použité ako synonymum slovesa jasať (Ž 14,7, Ž 16,9, Ž 21,2, Ž 31,8, Ž 53,7, Ž 97,8, Ž 118,24). Ostrovy v prenesenom zmysle predstavujú vzdialené oblasti a národy zeme.

Vetou v druhom verši sa navodzuje Božia prítomnosť a jeho zjavenie. Rôzne vyjadrenia: oblak, mračno, temný oblak, hustý oblak, mrákava, noc, oheň. Mračno má dvojaký efekt: evokuje Božiu vznešenosť a hrôzu, no zároveň poskytuje ochranu pre ľudí. Práve vďaka nej sa môžu ľudia „stretnúť“ s Bohom. Tento verš, ako aj nasledujúce, používa jazyk prevzatý s opisu atmosférických javov a tým evokuje teofániu – Božie zjavenie. „Boh neustále dozerá na tento svet.“ (Sforno) Boží trón je opísaný ako pevný, nemenný a spoľahlivý. „Ľudia pochybujú o Božej spravodlivosti, keď vidia odmeňovanie bezbožných. Keď však uvidia ich definitívne zničenie, všetci potvrdia, že spravodlivosť a právo sú podperou jeho trónu.“ (Radak) „Často nechápeme spravodlivosť Božích ciest: je to akoby jeho riadenie udalostí zastieral oblak a temnota. Ale v skutočnosti sú základom jeho trónu spravodlivosť a právo: všetko jeho konanie má svoj dôvod.“ (Davis)

Topenie vosku ohňom je obraz prevzatý z bežného života (Ž 68,3). Je aplikovaný na vrchy (vosk)a Pána (oheň). Aj mocné vrchy sú voči Pánovi iba ako vosk voči ohňu, teda bezmocné. Je to obraz na vyjadrenie Božej moci, ktorou vládne nad prírodou a tento obraz sa aplikuje aj na podrobenie nepriateľov. „Keďže v budúcnosti majú vrchy spolu jasať (Ž 98,8), rozpustia sa len tie (národy), ktoré ostanú povýšenecké. Tie, ktoré sa pokorne spoja s ostatnými, budú jasať.“(Feuer) Zem patrí Bohu, ktorý je jej Pánom a kráľom (Ž 24,1, Ž 47,3). Boh je nielen zvrchovaný nad bohmi iných národov, ale má aj všeobecnú vládu nad celou zemou.

Vo v. 7 nebesia vystupujú ako aktívny podmet šíriaci Božiu slávu a spravodlivosť (Ž 19,2, Ž 50,6). Ide o neverbálnu komunikáciu a je to všeobecná komunikácia nebeskej sféry s pozemskou, ktorá zahŕňa oslavu Boha, ohlasovanie jeho spravodlivosti a skutkov a jeho zjavenie. Spravodlivosť v danom kontexte označuje akt Božieho víťazstva a usporiadania vecí. Takáto spravodlivosť a poriadok sú nezávislé od všetkého. Zároveň je nutné, aby bola hlásaná a zvestovaná (Ž 22,32,Ž 35,28, Ž 40,10, Ž 50,6). Pánova sláva sa zjavuje všetkým národom (Ž 102,16-17).

Svetlo je tu použité v zmysle radosti a šťastia a tiež spásy od Boha (Ž 18,29, Ž 36,10, Ž 43,3). Siatie má symbolický význam. Obraz zasiatia sa inšpiruje bežnou činnosťou z poľnohospodárstva a aplikuje ju na svetlo a radosť, čiže dar spásy od Boha. Ukazuje tak dynamiku jej rastu, rozvoja a naplnenia. Koncept spravodlivosti/spravodlivého človeka môže vyjadrovať súlad s normou a predpisom, alebo akt záchrany zo strany Boha. Spravodliví sú uistení, že už majú svetlo od Pána, hoci sami sú zatiaľ v temnote. Aj keď treba čakať na plné preukázanie Pánovej vlády a žijú vo svete, v ktorom prevláda zlo a útlak, predsa už majú dôvod na radosť. „Odmenou za dobré skutky a zdokonaľovanie sa je duchovné svetlo, ktoré je ako semeno zasiate do úrodnej pôdy.“ (Raši) „Aj keď sa zaseje len trochu svetla, neskôr prinesie hojnú úrodu.“(Ibn Ezra) „Podľa midraša má každá stvorená vec v sebe potenciál pre duchovný cieľ a rast. Spravodliví vedia, že vo svete je zasiate semeno duchovného svetla, aby mohli plnením prikázaní zbierať hojnú úrodu dobrých skutkov.“(Micvot) Radosť označuje vnútorné pocity, ktoré vedú k vonkajším prejavom, a tieto dva aspekty nemožno oddeliť. Preto sa radosť prejavuje skákaním, tlieskaním, spievaním, vykrikovaním. Výraz úprimný má význam priamy, rovný, hladký. V prenesenom zmysle označuje ľudské správanie (čestné, spravodlivé, správne, priame a pod.). Často je symbolom iných charakteristík, napr. spravodlivosti (Ž 32,11, Ž 64,11). „Spravodlivý sa zaoberá duchovnými vecami, preto dostane odmenu (t. j. zasiate svetlo) najmä v duchovnom nastávajúcom svete. Ľudia s priamym srdcom sa usilujú zlepšiť život blížnych už tu a teraz, preto ich odmenou je radosť už na tomto svete“ (Rambam). 

Dôvod radosti je nadprirodzený a je to záchrana spravodlivého. Chvála je typickým prvkom žalmov a vyskytuje sa v nich 67-krát. Výzva oslavovať často tvorí úvod do žalmov (Ž 33,2, Ž 75,2, Ž 92,2, Ž 105,1, Ž 106,1, Ž 111,1, Ž 136,1). „Naša radosť je v Pánovi. Pán je vždy vedľa nás a nepodlieha zmenám v čase. Je prítomný cez deň, je prítomný v noci. Dôležité je mať srdce čestné a budeme mať v ňom šťastie. Je lepšie veriť jemu, lebo ešte nikoho neoklamal. On nesľubuje šťastie v tomto živote, ale v sebe samom“ (Augustín).

Aj tento žalm ako žalmy 92 a 98 začína s úvodnou formuláciou nového Izraelského kráľa. Deň Pánov je aj dňom Božieho súdu, dňom nového stvorenia. Múdri v Izraeli si všimli, že po očistnej skúške Exilu u ľudí nebola až taká silná nádej, ktorá by ich ukotvovala len v pozemskom kráľovstve. Pred Exilom boli všetky nádeje upriamené ku kráľovstvu Judey a jeho náboženskému a morálnemu rozvoju. Po Exile sa obzory rozširujú a orientujú sa k nadpozemským očakávaniam príchodu Božieho kráľovstva. Ale aby k tomuto prišlo, musí byť Izrael podrobený mnohým bolestným a ťažkým skúškam. Dôležitým momentom v tomto žalme je uvedenie Boha ako toho, ktorý panuje nad všetkým. Celý vesmír i zem so svojimi tajomnými silami sú v jeho rukách. On je silnejší ako všetko ostatné. 

Týmto žalmom slávime zjavenie Krista v tele ako nadzemského svetla, ktoré sa zjavilo pre spravodlivých a prinieslo radosť tým, čo sú úprimní srdcom. Tento žalm pozýva všetky duchovné sily, aby oslavovali Pána Ježiša, Boha a Kráľa celého vesmíru. Spravodliví ľudia sa teda môžu tešiť z dosiahnutej spásy. Na Kristovej tvári žiari Otcova sláva, a teraz sa táto sláva zjavila ľuďom cez apoštolské ohlasovanie (Lk 24,26). 

Kríž sa stal symbolom Kristovej moci, pretože vďaka nemu porazil satanové kráľovstvo a do sveta vstúpila radosť (Flp 2,6-11). symbol Kristovho kríža sa zjaví slávnostným spôsobom na nebi, keď Pán príde k poslednému súdu (Mt 24, 30). pre spravodlivých a úprimných srdcom zažiari veľký deň svetla a radosti a oni budú môcť vzdávať vďaky svätému Pánovmu menu (2Pt 3,3-14.17-18). 

„Kresťanská existencia sa príliš usadila v tomto svete …Týmto spôsobom je však ukrátená tá kresťanská existencia, ktorú žili prví kresťania: hĺbka uvažovania, nadšenie v darovaní sa, horlivosť, ktorú bolo cítiť vo vzduchu a v srdciach, …aby ožila (viera v Pánov návrat) je nevyhnutné, aby kresťanský život prestal vyzerať ako úplne prirodzená vec. …Je nevyhnutné, snáď, aby s rozpútali nové prenasledovania, a aby kresťan si znovu uvedomil, že to, čo ho odlišuje je neustále očakávanie a záujem o Kristov príchod“ (R.Guardini).

Pozvanie k radosti, ktoré je červenou niťou žalmu, nachádza svoj vrchol v pozdrave anjela adresovaného Márii, oznamujúce jej počatie a narodenie Ježiša. Kristovou smrťou a zmŕtvychvstaním bolo definitívne ustanovené kráľovstvo spravodlivosti a lásky, ktoré Ježiš ohlasoval. Žalmista prorocky vykresľuje príchod Božieho kráľovstva, ktoré je žriedlom pokoja a radosti.

WordPress Video Lightbox Plugin