Žalm 99

Komentár:

Žalm 99 opakuje ako refrén pozvanie oslavovať svätosť veľkého kráľa, Božiu svätosť. Každý hriešnik sa bojí Božieho súdu, lebo nechce poznať Pána ako sudcu, ale ako milosrdného. Kto je však svätý a poslúcha Boha a oslavuje ho vo svojom tele, ten sa nebojí súdu, ale miluje ho. On totiž nevykonal nič zlé, ale naopak nenávidí všetko, čo vychádza zo zla. Takýto človek nemá strach zo sudcu a dokonca mu je milý. 

Slovesný kmeň vznešený je použitý ako výzva pre ľudí, ktorí majú Boha vyvyšovať (Ž 30,2). Je to spôsob vyjadrenia myšlienky, že Boha majú zvelebovať a oslavovať (Ž 3,4, Ž 18,47, Ž 21,14, Ž 33,4, Ž 57,6). Podnožka bola pokladaná za symbolické označenie miesta, na ktorom je Boh prítomný. „Boh je svätý nie iba hore na nebesiach, ale aj dolu na zemi“ (Alšich). „Padnite k jeho nohám“: Je to narážka na chrám a Boh ho urobil svätým svojou Prítomnosťou (Sforno). 

Hoci Mojžiš nebol kňazom, text ho spolu s Áronom zaraďuje medzi kňazov. Cieľom nie je podať presnejšie faktografické informácie z dejín, ale vyzdvihnutím významných osôb ukázať Božie konanie. Spojenie Samuela s Mojžišom a Áronom má za cieľ zdôrazniť ich osobitnú blízkosť pri Bohu, a teda aj svätosť, alebo ukázať postavy z dejín, významné vďaka svojej modlitbe príhovoru za druhých: Mojžiš (Ex 32-34), Áron (Nm 16,44-48) a Samuel (1 Sam 7,7-12, 1 Sam 12,6-25). Ich príhovor má osobitný význam v Biblických dejinách, lebo v kritických momentoch vedie k novému usporiadaniu a umožňuje nový začiatok. „Mojžiš a Áron boli vybraní a mali popredné miesto medzi Božími kňazmi. Mojžiš nebol pomazaný za kňaza ako Áron, ale skôr než uviedol do úradu staršieho brata, sám vykonával kňazskú úlohu – a tak môže byť aj on medzi kňazmi. Kým vo svätostánku na púšti sa nezačali konať každodenné bohoslužby, pripravovali ho sedem dní. V tom čase konal, podľa Talmudu, kňazské obrady Mojžiš, ale nenosil rúcho veľkňaza, len čistý biely odev. Podľa midraša konal Mojžiš kňazskú službu spolu s Áronom celých štyridsať rokov počas putovania na púšti. Osobitne sa spomína aj Samuel, lebo jeho postavenie v niečom zodpovedalo Mojžišovmu a Áronovmu. Ako dvaja bratia boli najväčšími kňazmi (a prorokmi) svojej doby, aj Samuel bol za svojich čias najväčším prorokom. Všetci traja boli z Léviho rodu. Sloveso vypočuť v žalmoch často vyjadruje myšlienku, že Boh odpovedá na modlitbu a vďakyvzdanie jednotlivca (Ž 60,7, Ž 65,6, Ž 69,14.17.18, Ž 81,8, Ž 86,1.7, Ž 91,15). „Pán sám zasiahol a odpovedal na modlitby týchto troch veľkých mužov, než by na splnenie ich žiadostí vyslal nejakého prostredníka (Alšich). „Boh prosí Mojžiša, aby mu dovolil konať. Jeho modlitby ho zadržiavajú, jeho prosby mu zväzujú ruky. Boh hádže šípy a Mojžišove modlitby obraňujú ľud. Preto mu vraví: Nechaj ma a vytriem ich. A môžeme v tom pozorovať aj Božie milosrdenstvo. Keď vraví: Nechaj ma, znamená to, že ak Mojžiš nenechá Boha konať, Boh nebude trestať. Aj u Samuela môžeme nájsť podobné udalosti. A to preto, lebo Mojžiš, Áron a Samuel vykonávali podobné skutky.“ (Hieronym)

 Oblačný stĺp bol symbolom Božej prítomnosti a z neho Boh hovoril Mojžišovi a Áronovi. „V uvedených veršoch ide o nevšedný oblak s nadprirodzenými vlastnosťami. Samuelov dom bol taktiež posvätný, že pripomínal svätostánok, kde v oblaku prebýval Boží Duch.“ (Feuer)

Svätý vrch je možné identifikovať s miestom, na ktorom bol postavený Jeruzalemský chrám a symbolizoval miesto Božieho prebývania (Ž 2,6, Ž 3,5, Ž 15,1, Ž 44,3, Ž 48,2, Ž 78,54). Preto klaňanie sa svätému vrchu znamená aj klaňanie sa Pánovi. „Vedomie, že Pán je náš Boh, že je svätý a že je prísne spravodlivý aj voči svätým, čo mu slúžia, vzbudzuje voči nemu úctu. Miesto, kde spočíva Božia Prítomnosť, je úžasné a sväté. Keď má človek posvätnú bázeň (hrôzu) pred Božím príbytkom, postupne sa naučí mať úctu aj k samému Bohu (Radak). „Aby sme o Bohu nezmýšľali príliš nízko a ľudsky. Naopak, máme ho vyvyšovať a myslieť o ňom tie najvyššie veci, vzdávať mu úctu, aká mu patrí. Vrch Sion sa niekedy dávno zvykol volať aj svätý vrch, ale teraz označuje vrchol poznania Boha, ako pripomínajú proroci (Iz 2,2, Mich 4,1). To znamená, že bude všetkým zjavené poznanie Boha. On je náš Pán a my jeho sluhovia, on je Boh, pretože je náš Stvoriteľ.“ (Euzébius)

„Ešte raz počujeme krik JHWH malak, „Pán kraľuje“: nový žalm, ktorý je venovaný spravodlivému kráľovstvu Boha nad vesmírom a dejinami. Akcent je teraz položený na „svätosť“ Boha. Až tri razy totiž zaznieva zvolanie qadosh hu, „on je svätý!“ a je to takmer ako v litániách (v.3.5.9). Biblická predstava o svätosti poukazuje predovšetkým na „oddelenie“, vzdialenie sa, odlišnosť, nadprirodzenosť. Máme teda oslavu veľkosti Boha, najvyššieho kráľa, ako je potvrdený litániami vlastností, ktoré sú k nemu obrátené v prvej strofe: veľký, vyvýšený, strašný, mocný, spravodlivý, svätý (v.1-5). 

V druhej strofe Boh úplne Iný sa približuje k človeku cez sprostredkovanie Mojžiša, Árona a Samuela, čiže prorockých a kňazských vedúcich, a tak obnovuje živý dialóg so svojím ľudom (v.6-9). On hovorí, počúva, trestá a odpúšťa. Boh, ktorý sedí na oblačnom stĺpe, nedotknuteľný vo svojej svätosti sa zjavuje ako osoba, ktorá sa zaujíma o dejiny svojho spojenca, človeka.“(G.F.Ravasi)

„Žalm 99 je žalmom oslavy Pána. Je to Boh mocný (hýbe zemou), je znalec a milovník práva. On vie, čo je dobré a čo je pomýlené. Až potiaľto postava Boha ako mocného sudcu. Potom sú však citované rôzne postavy: Mojžiš, Áron a Samuel, ktorí potom ako boli pokarhaní a potrestaní im bolo aj odpustené. Tu je teda Boh ako sudca nahradený tým milosrdným. Milosrdenstvo je teda postoj Boha voči akejkoľvek chybe, slabosti a ľudskému zabudnutiu. Pán, zoči voči akémukoľvek deliktu miluje človeka.“ (Cecilia Argentina)