Žalm 63 Originálna verzia: komentár
Spev mystickej lásky
Tento žalm je veľmi obľúbený mystickou tradíciou pre smäd a hlad po Bohu, ktorý ho preniká, táto lyrika je aj majstrovským dielom symbolického súzvuku, napriek tomu, že mení tóny od vzývania až ku hymnu.
Na pozadí fyzickej symboliky sa nachádza skutočná a pravá geografia duše: ona má smäd po nekonečnosti ako palestínska zem, ktorá je suchá, vysmädnutá, popraskaná od horúčavy, má hlad po obetných hostinách (v.6), čiže po slávení, jej pery očakávajú med chvály. Cieľom je objatie, po ktorom tak veľmi túži po noci bdenia a čakania: „ku tebe sa vinie moja duša“ (v.9). Ale tento spev úplnej intimity s Bohom sa uzatvára temnou scénou plnou šakalov, mečov, tmavých a pekelných miest, bytí, ktoré sú plné klamstva. Je to vyhlásenie konca zla: v mystickom priľnutí je objavený nezastaviteľný optimizmus zoči voči dejinám.
„Nemôžeme ťa nič žiadať, ty poznáš naše potreby, skôr akoby sa narodili, naším najpotrebnejším si ty. V tom, že nám dávaš seba samého, nám dávaš všetko.“ (Ch. Gibran)
(D.M. Turoldo, G.F. Ravasi)