Žalm 36 – 2. časť

Komentár:

„Svojou cestou medzi registrami rozličných literárnych štýlov, múdroslovnej reflexie o zle (v.2-5), hymnom ku dobru (v.6-11) a zvolaním ku Bohu osloboditeľovi (v.12-13) zobrazuje táto kompozícia ten obraz ničenia a nevinnosti, rúhania a modlitby, hnevu a lásky, ktorým je ľudstvo. 

Priepasti zla, ktorá je vkladá svoje modlitby na pery nespravodlivých oponuje priepasť božej dobroty, ktorá sa šíri v spravodlivých takmer ako „rieka, ktorú sníval Eden“ (v.9). Medzi týmito dvomi priepasťami kráča človek. 

Modliaci si však už vybral, do ktorého mora sa však bude ponárať, v to, ktoré je plné Božieho svetla. Zvláštnosť v. 10, ktorá je taká drahá Rosminimu, je oslava tohto ponorenia sa do života a do nekonečna.“ (G.F.Ravasi, D.M.Turoldo)

„Môžme v žalme rozlíšiť tri časti: strašné vládnutie zla v srdci človeka (v.2-5), nesmierny horizont Božej lásky k ľuďom (v.6-11), modlitbu žalmistu, ktorý žiada Pána, aby ho definitívne uchránil od zla a pritiahol k láske (v.2-3).

Zdá sa mi zaujímavá verzia vo verši 2., ktorá vzhľadom ku predchádzajúcej – „v srdci zlého rozpráva hriech“- hovorí ako hriech môže ovládať srdce človeka, ktorý viac ako vinníkom, je jeho obeťou, väzňom: hriešnik je väzňom hriechu, ktorý prebýva v jeho srdci ako „orákulum“ (zjavenie), čiže ako jediná forma inšpirácie a činu! Kvôli tomuto sa hovorí vo v.3, že je úplne iluzórne, aby hriešnik „mohol nájsť svoju vinu a nenávidieť ju“. Slovo, ktoré ho ovláda je zloba a klamstvo. Jeho projekt a cesta, ktorou prechádza je bezprostredne nie dobrá a zameraná na zlo.

Oproti tomuto všetkému je bezhraničný horizont dobra a Božej lásky. Tri krát sa zjavuje slovo láska, ktoré literárne by znamenalo „milosrdenstvo“, vo veršoch 6.8.11. Vrcholy a priepasti stvorenia sú obrazom nekonečnosti tejto lásky, ktorá zachraňuje všetky stvorenia: „ľudia a zvieratá ty zachraňuješ, Pane“ (v.7), pre toto „sa utiekajú ľudia do tône tvojich krídel, sýtia sa hojnosťou tvojho domu, ty ich osviežuješ z potoka tvojich dobrôt“ (v.8-9). A hľa, verš 10.: srdce celej modlitby: „U teba je prameň života a v tvojom svetle, uvidíme svetlo“. Ako hriech je „zjavením“ (určujúcim prvkom) hriešnika, tak Pán je prameňom a svetlom života toho, kto prichádza k nemu, zachránený, občerstvený, osvietený. V jeho svetle sa všetko stáva žiariacim!

Ale toto nie je výdobytok a vlastníctvo človeka, ktorý nie v seba má dôverovať, ale iba v Pána. Iba spoločenstvo s Bohom nás môže uchrániť v jeho žiariacom zdroji.“ (G.Nicolini)

WordPress Video Lightbox Plugin