Komentár
Tento žalm je zložený z dvoch dosť odlišných častí.
Tá prvá (2-11) je spevom vďaky človeka, ktorý sa zachránil zo smrteľného
nebezpečenstva.
Tá druhá (12-18) je prosba o oslobodenie a pomoc z dosť ťažkej situácie.
Žalmista mal skúsenosť toho, že v bolestných chvíľach života dúfal v Pána a ten
ho vytiahol z jamy hrôzy, z bahna a dal mu istotu a stabilitu jeho životu. Spieva
Bohu chvály, keď vidí čo Boh pre neho robí a nadobúda väčšiu dôveru v neho.
Skutočne šťastný je ten, kto dôveruje Bohu: Boh vedie jeho život podľa plánu,
ktorý je múdry a nádherný a človek si uvedomuje, že ho nikdy nebude dostatočne
chváliť. Keď žalmista koná obetu chvály, Boh mu zjavuje, čo je pre neho
najkrajšou obetou: je to plnenie Božej vôle (Deut 6, 4-9). Teraz sú teda zákon
a Božia vôľa vpísané v srdci človeka a on sa stáva Božím sluhom.
V druhej časti žalmu sa však žalmista ocitá obklopený nesmiernym zlom.
Vyznáva, že je to kvôli jeho hriechom a prosí Pána, aby ho vo svojej vernosti
neopustil. Prosí aj o to, aby mu Boh čím skôr prišiel na pomoc.
List Hebrejom vkladá niektoré slová do úst Krista (Hebr10,5-10). On je ten, ktorý
úplne naplnil obetu vlastnej vôle svojmu Otcovi. Žalm 40 vyzerá ako Kristova
modlitba na Veľký Piatok. V ten deň plní vôľu Otca tým, že sa stáva poslušným až
na smrť.
Keď recitujeme prvú časť žalmu nachádzame cez opisy našej spásy (2-4) pocity
vďaky, ktoré máme voči Bohu a vstupujeme do srdca evanjeliového posolstva (Mt
7,21, Mt 12,50), ktoré je podstatou celého Ježišovho života: plniť vôľu Nebeského
Otca (7-9). Na prehĺbenie: Jn 4,34, Jn 5,30, Jn 6,38.
Modlitba žalmu nám dáva milosť žiť v nás túto poslušnosť, ktorá je najvzácnejšou
obetou Bohu, pretože ničí v nás koreň hriechu, ktorým je pýcha (Sir10,15) a tvorí
v nás skutočné spoločenstvo s Bohom, ktoré spočíva v tom, že našu vôľu
spájame s tou jeho (Lk 22,42).