Komentár

Keď prišiel večer a pútnici boli na odchode z Jeruzalema, na konci svoje púte, skôr než opustili chrám sa obracajú na kňazov, ktorí bdejú v nočnej modlitbe v Pánovom dome a pozývajú ich, aby dobrorečili Bohu za všetky dobrodenia, ktoré dostali a modlili sa za nich, ktorí sa vracajú domov.

Kňazi odpovedajú a nechávajú pútnikom posledné Pánove požehnanie, Pána neba i zeme (Num 6,23 – 26), aby ich ochraňoval na ich ceste návratu a rozmnožil milosti, ktoré dostali počas šťastných dní strávených v meste.

Je prirodzené vidieť žalme nostalgiu, ktorá napĺňala srdce pútnikov vo chvíli ich odchodu a takmer pocit závisti voči tým, čo mali to šťastie zostať v chráme pri Pánovi, aby mu slúžili. Pravdepodobne bol tento žalm recitovaný na konci večera v chráme, keď leviti menili svoje služby, aby mali službu modlitby a nočného bdenia. Týmto žalmom sme pozvaní dobrorečiť Pánovi, aby ani počas noci neprestala služba chvály a adorácie Boha. Sme pozvaní modliť sa neprestajne. (Lk 6,12, 18,1, 22,40, 21, 36, Sk 1,14, Tim 1,3, 1Sol 5,17, 1Tim 2,8)

Svojou neprerušenou modlitbou sprevádzajú veriaci nielen kresťanov, ale celé ľudstvo v jeho púti k Bohu a posilňuje ich v boji proti diablovi. Modlitba spoločenstva Cirkvi očisťuje ľudí, ochraňuje ich od zla, uchováva nádej na to, že zmierni Božiu spravodlivosť, ktorú provokuje toľko hriechov, zmieruje hriešnikov s Pánom, potešuje zúbožených a trpiacich a dvíha svet k Bohu: Ex 17,8 – 13.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

WordPress Video Lightbox Plugin