Žalm 1: doplniť komentár
Naša cesta žalmami začne žalmom 1, ktorého prvé slovo hebrejčine začína s hebrejskou samohláskou (alef) a posledné slovo sa uzatvára posledným písmenom abecedy (tau): tento žalm, ktorý je vstupnou bránou ku žalmom v sebe spája celý oblúk slov, čiže života. Spev obsahuje blaholavenstvo i zlorečenie, ktoré sú určené dvom cestám, čiže dvom osudom: tomu spravodlivému i tomu zlému. Aj poetická štruktúra je daná vyjadreniami, ktoré rozvíjajú dva obrazy: verše 1-3 obsahujú obraz fyzionómie spravodlivého, kým vo veršoch 4-6 sa zjavuje postava zlého. Krátkosť kompozície a jeho zameranie sa na podstatné sú podporené symbolickosťou, ktorá je veľmi výstižná a plná obrazov.
Prvý žalm tým, že nám kladie pred oči obe postavy, nám kladie pred oči nám samotným konflikft medzi dobrom a zlom, ktorý pôsobí v dejinách ľudstva a aj v našom vnútornom živote.
Prevláda predovšetkým obraz dvoch ciest, klasický motív z Biblie, ktorý synonymom rozhodnutia sa v živote i v správaní sa: „Cesta spravodlivých je ako svetlo pri východe slnka, ktoré zväčšuje svoju žiaru až doobeda. Cesta zlých je ako temnota“ (Prís 4,18-19). Významné je i vyjadrenie sa v Deutornomiu: „pozri, kladiem pred teba život a smrť, požehnanie i prekliatie, vyber si teda…“ (30,15.19). Dve cesty sú potom vykreslené v živých farbách cez ďalšiu symboliku, ktorá je vegetatívno-poľnohospodárska.
V prostredí púšte a vyprahnutosti ako je tá palestínska, strom ktorý prináša plody a celý je plný života neďaleko potoka živej vody, je symbolom, ktorý hovorí o radosti, prosperite a teda o odmenenej spravodlivosti. Obraz, ktorý už použil aj prorok Jeremiáš: „Požehnaný je muž, ktorý dúfa v Hospodina, ktorého nádejou je Hospodin. Bude ako strom zasadený pri vode, zapustí korene pri potoku, nebojí sa, že príde horúčava; lístie mu ostáva zelené, ani v suchých rokoch nemá starosti a neprestajne rodí ovocie.“ (17,7-8)
MÚDRE POUČENIE
5 Toto hovorí Pán: „Zlorečený je muž, ktorý dôveruje v človeka a telo urobil svojou oporou, ale od Pána sa mu srdce vzdialilo. 6 Je ako tamariška na púšti, neuzrie prichádzať blaho, býva v púšti na vyhoreniskách, v zemi soľnatej, neobývanej. 7 Požehnaný je muž, ktorý dôveruje v Pána, Pán bude jeho nádejou. 8 Je ako strom, zasadený pri vode, čo si vystiera k potoku korene, nebojí sa, keď prichádza horúčosť, lístie mu ostáva zelené. V suchom roku nemá starosti a neprestáva rodiť ovocie. 9 Srdce je klamlivé nado všetko a rozjatrené, kto sa v ňom vyzná? 10 Ja, pán, skúmam myseľ a skúšam srdce: odplatím každému podľa jeho ciest, podľa ovocia jeho skutkov.“
Zoči voči takejto stálosti stromu sa predstavuje prázdnota zeme, ktorá je suchá, bez života a nestála. Dlhá biblická tradícia prirovnáva zlobu tejto zbytočnej a prázdnej realite.
Vstúpme teraz do textu a do jeho obsahu. V prvých obrazoch máme spravodlivého a jeho cestu, ktoré sú vykreslené negatívne a pozitívne (v.1-3). Vyberieme základé vyjadrenia:
1 Blahoslavený ten, kto nechodí podľa rady bezbožných, nestojí na ceste hriešnikov, nesedáva v kruhu posmešníkov, 2 ale záľubu má v zákone Hospodina, o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.
Je zaujímavé sledovať rozvíjanie sa slovies v 1. verši, ktorý s jemnosťou vykresľuje psychológiu pokušenia a pádu. Prvé sloveso je jednoduché „nasledovať“, je to „chodiť“ a vyjadruje ešte len povrchnú zvedavosť zoči voči zlu. Za ním nasleduje trvácnejšie „zastaviť sa (stáť)“, zastaviť sa v počúvaní a nakoniec sa prichádza ku trvalej prináležitosti, čiže ku „sedeniu v spoločenstve hlúpych“. Spravodlivý je teda ten, kto vie vyhrať v plnosti nad týmto pokušením vo všetkých jeho úrovniach. Oproti tomuto negatívnemu opisu stojí v poztívnom slova zmysle „cesta“ vlastná spravodlivému. Je založená na prináležitosti Božiemu „zákonu“, ktorý nie je tabuľou plnou noriem, príkazov a zákazov, ale Božie zjavenie, na ktoré máme odpovedať radostným prijatím. Slovo „zákon“ je zopakované dvakrát zrejme kvôli tomu, aby zvýraznilo svoju centrálnosť, je inštinktívnou oslavou Božieho slova, Biblie. Biblia sa stáva normou života s postojom radosti a nie legalizmu, pretože: „Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu.Svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť maličkým.Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.“ (Ž 19,8-9)
Obraz zločinca a jeho „cesty“ tvorí obsah veršov 4-6, z ktorých citujeme iba základné vyjadrenia:
„Preto bezbožní neobstoja na súde,
ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.
… cesta bezbožných vedie do záhuby.“
Základný prvok sa nachádza v slovese „obstáť“. Zmysel tohto vyjadrenia je plný rôznych obrazov, ktoré majú ráz pohybu, aj vojenského a aj fyzického. Zlí nebudú môcť žiť bezpečne ani dejinách ľudstva. Z týchto riadkov vyžaruje optimizmus charakteristický pre biblickú múdrosť, že už aj teraz a tu Boh zasahuje, aby usmerňoval a riadil túto časť ľudských dejin.
Obraz sa však otvára aj do budúcnosti: zlí nebudú môcť „vstať a hovoriť“ pri poslednom súde, nebudú môcť „obstáť“ oproti Božím obžalobám a preto budú vylúčení navždy z komunity spravodlivých. Boh vskutku je základom nášho prežitia a kto sa vzďaľuje od neho, ten sa vzďaľuje od života.
Tento žalm, ktorý je prvým zo všetkých sa pretvára na jasný apel, aby sme si vybrali dobro, pravdu a spravodlivosť.
Pre všetkých ľudí, ktorí hľadajú pravdu a spravodlivosť s úprimným srdcom sa môže žalm pretvoriť v pozvanie ku tomu, aby nasledovali správne rozhodnutia podľa svedomia a vernosti. Už v egyptských múdrostiach od Amenofisa I, ktoré sa uchovali a nachádzajú sa v egyptskom múzeu v Turíne čítame toto „blahoslavenstvo“: „Blažený, kto ťa môže mať vo svojom srdci. Nešťastný je ten, kto proti tebe bojuje, Pane“. (G.F.Ravasi)
Iba Kristus realizuje ideál spravodlivého človeka, ktorý je opísaný v žalme.
Tok vody je symbolom Božieho života a strom je symbol plodnosti Božieho života, na ktorej sa účastní človek. Môžeme ho považovať ako uvedenie do Božej knihy žaltára. Uvádza nás na cestu, ktorá vedie k životu a šťastiu a žaltár je cesta, na ktorej môže spravodlivý nájsť možnosť zamilovať sa do Božieho Slova a meditovať ho dňom i nocou, aby sa stalo dychom jeho Duše a vyjadrením jeho stáleho rozhovoru s Bohom.