Žalm 89

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Komentár:

Autorom tohto žalmu je Etan. Jeho meno označuje rieku, ktorá nevysychá (Am 5,24, Dt 21,4). Jeden z učencov Talmudu hovorí: „Etan Ezrachita je Abrahám.“ Toto meno podľa Augustína znamená silný. „V tomto svete sme silní len v nádeji Božieho prisľúbenia, čo sa týka našich zásluh, sme slabí. Vďaka Božiemu milosrdenstvu sme však silní. Ide teda o človeka slabého v sebe samom, ale silného v Božom milosrdenstve.“ (Augustín) Tento žalm je Abrahámov, ktorý bol „stelesnením milosrdenstva“ (Erec Chajim). „Milosrdenstvo označuje nadprirodzené konanie Boha (Ž 36,6). Nepodlieha prirodzenému ohraničeniu času, ale presahuje ho naveky. Pánova oddanosť sa týka stáleho a spoľahlivého priebehu prírodného diania, preto je pre jej ohlasovanie vhodné povedať z pokolenia na pokolenie.“ (Malbim) Terezia z Avily sa pridržiava v. 2, keď vyznáva, že je slabá naklonená k hriechu. No Božia dobrota aj z „tejto biedy“, ako sa Terézia označuje, vyťažila isté dobro. „Čím väčšia je bieda a zlo, tým väčšmi žiari Božie milosrdenstvo. Toto je veľký a pravdivý dôvod ospevovať Pána naveky.“ (Terézia z Avily)

„Keď sa v Midraši pýtajú Étana, na čom stojí svet, odpovedá: Veď tu som povedal: Milosrdenstvo postaví svet, ešte aj nebesia upevní. No nielen nebesia. Ani Dávidov trón by nestál, keby nie práve skrze milosrdenstvo ako hovorí aj Iz 16,5. Čomu sa táto vec podobá? Stolcu, ktorý má štyri nohy, a keď sa jedna kývala, zobral kamienok a podoprel ju. Tak aj stolec stvorenia akoby nestál pevne. Kým ho Svätý, nech je zvelebený nepodoprel. A čím ho podoprel? Milosrdenstvom.“ (MidrTeh). „Bez milosrdenstva by bol svet ako stolička, ktorej chýba štvrtá noha.“(Feuer). „Aj keby boli základné piliere sveta len tri, milosrdenstvo by nechýbalo, lebo rabín Šimon v Talmude hovorí, že svet stojí na troch veciach: na Tóre (a jej štúdiu), na službe (na modlitbe, obete srdca) a na skutkoch milosrdenstva.(Avot 1,2) „Božie milosrdenstvo však neničí, ale buduje a rastie.“ (Kassiodor) „Nebolo by možné oslavovať Pánovo milosrdenstvo, keby nemalo svoj základ pre ľudí už od počiatku, už od stvorenia sveta. Ono rastie časom, tak ako rastie stavba nejakej budovy. Každý deň rastie Božie milosrdenstvo pre ľudí sa rozvíja z pokolenia na pokolenie.“ (Euzébius). 

Veľkosť a moc Stvoriteľa je dôvodom radosti pre ľud, ktorý ho vyznáva, a tak podobne ako v Ž 33 oslava Pána ústi do blahoslavenstva. „V hebrejčine sa slovom truá bez prekladu (tu jasot) označuje jeden z troch typov trúbenia na šofar. Používa sa aj na Nový rok, keď vrcholí obdobie pokánia, preto midraš uvádza: Blažený ľud, čo pozná (trúbenie na šofar) truá (tu jasot). To môže znamenať jedine to, že (Židia) poznajú, ako svojím truá získať Stvoriteľa, aby vstal z trónu spravodlivosti a šiel na trón milosrdenstva. Je voči nim plný zľutovania a kvôli nim obracia atribút spravodlivosti na atribút milosrdenstva. Blažení sú tí, ktorí si vedia udobriť Stvoriteľa na Roš Hašana (Nový rok). Neskorší komentár vychádza z toho, že truá bolo aj znakom víťazstva vo vojenskej bitke. Bojovníci trúbili najprv trhane, aby vydesili a zastrašili nepriateľa, potom zaznelo víťazné truá. Preto blažený je ľud Izrael, po ktorom Boh túži a kraľuje nad ním, a tak ľud pozná (víťazné) trúbenie (tu jasot), ako je napísané v Nm 23,21: Pán, jeho Boh, je s ním, víťazné trúbenie kráľa je v ňom. Ľud pozná truá, t. j. uvedomuje si vnútornú silu tohto trúbenia, ktoré (vyzýva obrátiť sa) a môže hriešnika pohnúť k pokániu.“ (Feuer) „V tomto verši sa opisuje blahoslavený Kristov ľud. Tento spoznal víťazstvo Spasiteľa, dvíha hlas radosti nad nepriateľom, vzýva svojho kráľa. Je to obeta nekrvavá a duchovná, ktorú tento ľud obetuje Bohu s jednohlasným vzdávaním vďaky.“ (Euzébius) 

Kráčať vo svetle Pánovej tváre sa vzťahuje na Božie milosrdenstvo. Kráčať v ňom teda znamená byť vo všetkom vedený Bohom, ktorý obveselí, poučí a ochráni všetkých, čo sa k nemu utiekajú (porov. Ž 43,3). Bernard z Clairvaux odvolaním sa na v. 16 opisuje šťastie človeka, ktorý zaujal súhlasný postoj s Božou vôľou a kráča v súlade s ňou. Vedomý súhlas s touto vôľou je podmienkou života, ktorého charakteristickým znakom je vnútorný pokoj, terajší i večný. Ľudia, ktorí takto konajú, kráčajú vo svete Božej tváre.

Radovať sa v Pánovom mene znamená radovať sa skrze to, čo Pán pre svoj ľud predstavuje, a to je v našom prípade obsahom v. 6-15. Pán je tu ospevovaný ako stvoriteľ a bojovník „Izrael plesá napriek útrapám vyhnanstva nad tým, že mu Boh poskytol svoje meno, dokonca aj vtedy, keď nimi opovrhujú a utláčajú ich.“ (Josef Tehillot) Verš 17. používa Bernard z Clairvaux na zdôraznenie blahodarných účinkov vedomého plnenia Božej vôle. Tí, ktorí sa celým srdcom usilujú páčiť sa Bohu, sa celý deň tešia v Božom mene, nezblúdia a budú sa radovať v Božej spravodlivosti vtedy, keď on odstráni ich slabosti a oni vstúpia do jeho slávy. 

Označenie Boha ako skaly spásy sa odvoláva na Sion ako horu/skalu, na ktorej Pán sídli a je útočišťom pre toho, kto sa k nemu utieka (napr. Ž 27,5, Ž 61,3). „Keď kráľ uzná, že všetku svoju moc má jedine od Boha, privinie sa k nemu bližšie ako syn k otcovi. „Aj keď syn žiada svojho otca zvyčajne o veľa vecí, kráľ Dávid bude prosiť Boha len o jedno, aby mu bol spásou, čiže záchranou v nebezpečenstve.“ (Alšich) „Dávid bol vyvýšený nad všetkých ostatných kráľov zeme jednoducho preto, lebo uznal, že zvrchovaným vládcom zeme je Boh.“ (Ibn Ezra)

Náš život môže byť prejavom a oslavou Božieho milosrdenstva a vernosti vo svete, ak prijmeme Božiu iniciatívu a riadime naše činy po ceste, ktorú nám on ukazuje. 

WordPress Video Lightbox Plugin