Žalm 94 – 2. časť

Žalm 94 2. časť komentár

„Netvrdím, že nie som veľmi vzdialená od tohto žalmu, nikdy som nemala rada myšlienku na Boha sudcu a nikdy sa mi nepáčilo hovoriť o Božom súde a považovať ho za sudcu, cítim totiž, že argument spravodlivosti  je veľmi delikátny. Omnoho viac sa mi páčila myšlienka, že Boh je láska a milosrdenstvo, spájajúc sa mi pravdepodobne so súčasnou myšlienkou, v ktorej Boh sudca sa javí mimo času, ale azda hádam iba preto, že sa nám zdá archaickou postavou, ktorá nám naháňa strach a pravdepodobne nás trochu privádza aj ku neistote. Počula som často kresťanov hovoriť silným hlasom o Božou súde a toto mi prinášalo stále hlbokú horkosť. Pripomína mi to, že ak by Boh bol sudca, bol by ním pre všetkých, aj pre tých, ktorí si želajú trest pre iných. Avšak, ak uvažujem nad slovami tohto žalmu, rodí sa mi myšlienka, že byť sudcom, ukazovať správnu cestu sa môže javiť ako znak Boha, ktorý nechce byť iba nejakým idolom, ktorý je stvorený na ľudský obraz a podobu, ale Boh, ktorý preto, aby bol láskou, musí byť aj sudcom, ukazujúc na zmluvu medzi ním a ľuďmi, Boh, ktorý preberá záväzky a dáva sľuby. Bez Božieho súdu, rozširujúce a devastujúce zlo, zapríčinené hriechmi ľudí by nemalo žiadny múr, ktorý by ho zastavil, nebola by tu žiadna ochrana, nijaká nádej, že môže byť znovu stabilizovaná spravodlivosť. Boží súd je hranicou pravdy proti klamstvu, je potvrdením Pána nad jeho nepriateľmi. V mojej každodennosti mi nepríde spontánne pozerať so súdením konanie iných, toho, kto mi je oproti, toho, kto sa podľa mojich princípov nespráva najlepšie. Svet však je plný situácii, ktoré sú vymenované v žalme: arogantných rozhovorov (v.4), zločincov, osôb, ktoré utláčajú iných a ubližujú im (v.5)… a ak by Boh nebol sudca, stále by vyhrávalo zlo, násilník, zločinec, vykorisťovateľ. Mal by pravdu Káin, keď zabil Ábela. Mal by pravdu faraón, keď dal vyvraždiť deti. Ale iba vďaka Božiemu súdu, zlo je porážané: Noeho rodina je zachránená pred potopou. Mojžiš oslobodil ľud… Biblické dejiny nám pomáhajú pochopiť ako Božia spravodlivosť nenechala voľný priebeh zlu. Boh sám, tým, že sa vtelil v Ježišovi, preukázal svoje bytie všeobecného Sudcu, ktorý zakazuje zneužívanie. Posledná myšlienka je obrátená k Pánovi, ktorý ako sudca dáva útechu v protivenstvách (v.13), je oporou v ťažkostiach a nepokojoch (v.18), ochranou a útočiskom v utrpení (v.22) s tým vedomím, že nie všetky nespravodlivosti sa dá opraviť tu a teraz, ale že tu bude nasledujúci moment, v ktorom zakvitnú situácie, ktoré v sebe majú život a Boží pohľad dáva pozor na naše pozemské bytie.“ (Laura Genestreti)

WordPress Video Lightbox Plugin