Komentár
Zvolanie tohto žalmu pramení z bolesti, ktorá je osobitne intenzívna a ktorá trhá dušu a telo žalmistu zhrozeného zo strachu, že zostal Bohom opustený uprostred bolesti a nepriateľov. Žiada si oslobodenie zo smrti.
V chápaní Starého Zákona skutočným životom bol ten prežitý na tejto zemi, kde sa naplno realizovali podmienky zmluvy s Bohom. Preto iba v tomto živote mohol veriaci vzdávať Bohu skutočnú chválu, úctu a službu, ktoré boli vhodné pre neho. (Ž 30.10. Ž 88, 11-13. Ž 115,17, Iz 38,18n, Sir 9,5, Sir 6,10)
Na vrchole bolesti si žalmista sťažuje Bohu a opisuje svoju biednu situáciu: je zničený vzlykmi a slzami. Uistený modlitbou a vnútorne utešený istotou, že bude vypočutý, žalmista takmer až vyzýva svojich nepriateľov až skoro sebaistým spôsobom.
Tento žalm je formovaný ako Kristova modlitba počas utrpenia, ako slovo, ktorým on sám, najvyšší sudca bude konať spravodlivosť so svojimi nepriateľmi. (Hebr 5,7-9, Sk 10,42, Mk 14,33 –36, Mt 25,41)
Patristická tradícia zahŕňa žalm 6 medzi kajúce žalmy a pozýva nás, aby sme upriamili svoju pozornosť na pravé a najväčšie zlo, ktoré nás môže zasiahnuť a teda na hriech, ktorý je koreňom všetkých ostatných ziel, či fyzických, alebo morálnych. Prítomnosť hriechu v živote človeka je príčinou úzkosti a nepokoja. Hriech zamotáva ľudskú existenciu do atmosféry pekla, pretože je prázdnotou bez Boha, bez jeho svetla, slobody a lásky.
Žalm 6 nám pomáha uzdraviť sa z tejto duchovnej nemohúcnosti a vstať z tejto smrti vložiac do nášho srdca hnev a odpor voči hriechu. (Gal 6, 2, Rim 12, 13.15)