Žalm 6 – 2. časť

Žalm 6 2. časť: Pán vyslyšal môj hlasný plač

V tomto žalme sa stretajú dve témy: utrpenie kvôli utrpenému zlu a sťažovanie si
na vážnu chorobu, ktorá zasiahla žalmistu. Hriech a choroba sú dvojicou, ktorá je
charakteristická pre tento kajúcny žalm. Ale nachádzame v ňom novinku, istý druh
oddelenia sa od starozákonnej mentality: žalmista nežiada, aby bol uzdravený, ale
aby bol spasený: „spas ma, veď si milosrdný“.

Je teda jasné, že je puto medzi hriechom a chorobou, ako fyzická nemohúcnosť
plodí vylúčenie, neúctu a ponižovanie (stačí si pomyslieť na malomocných!), tak
hriech prináša smútok, psychickú bolesť, ktorú iní nevedia pochopiť, tmavú
a neuchopiteľnú prítomnosť, ktorá je síce vnímateľná, ale nedá sa poraziť. Z tohto
dôvodu autor tejto nádhernej modlitby, inšpirovaný Bohom, vyznáva svoj hriech
a charakterizuje ho ako niečo temné a tragické (Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na
teba a kto ťa môže chváliť v podstvetí?). Vidí svoj hriech ako ničiacu vlnu, ktorá sa
na neho valí, až kým ho nepotopí.

„Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, netrestaj ma vo svojom rozhorčení. Zmiluj sa,
Bože nado mnou, lebo som v súžení: chvejú sa mi kosti.“ Toto zvolanie, táto
žiadosť po odpustení je kľúčom k pochopeniu celého žalmu a základom akejkoľvek
cesty obrátenia. Keď prichádza večer, skôr ako pristúpime ku sviatosti zmierenia
alebo počas pôstneho obdobia, nezabúdajme na tento žalm, volajme ku Pánovi
a hovorme mu: „Obráť sa ku mne, Pane a osloboď ma pre svoje milosrdenstvo.“

„Hľa, tu vidíme, prečo po toľkej námahe, vzlykoch, potokoch sĺz nemôže nebyť
vypočutá modlitba, ktorá sa s toľkým zápalom obracia na toho, ktorý je prameňom
každého milosrdenstva a ktorý s veľkou pravdou povedal: blízky je Pán každému,
kto má srdce skrúšené. (Ž 33,19)“ (Augustín)

WordPress Video Lightbox Plugin