Komentár

„Podľa tradície je žalm od Dávida a je obdivuhodné, že vedel skladať piesne aj v protivenstvách. Keď sa človek stane bezmocnou obeťou krivdy, zvyčajne sa zaoberá len vlastným nešťastím a o radosť sa nezaujíma. Dávid vedel, že spravodlivosti sa nedovolá, a predsa nedopustil, aby v jeho srdci utíchol spev. Obracia sa k Najvyššiemu a ospevuje jeho nestranný rozsudok, ktorý s dôverou očakáva.“ (Feuer) Vďaka tomuto úvodu, ktorý sa v žalme nachádza možno nasledovný žalm čítať ako prosbu o ochranu pred nepriateľmi v nebezpečenstve smrti. Historický súvis je s textom 1 Sam 19,11-17. Daná biblická epizóda výslovne spomína vyslaných mužov, ktorí majú sledovať Dávida, a nie dom. Dávid je v nebezpečnej situácii, ktorá sa však mení a on sa dostáva do bezpečia. Pritom nie je jasne vyjadrené, akým spôsobom Boh zasiahne, a záchrana je na viditeľnej rovine výsledkom ľudskej šikovnosti či šťastia. Čitatelia (adresáti) žalmu môžu vnímať i vlastnú situáciu v takejto logike, pričom text žalmu podrobne rozvádza kľúčovú úlohu Boha pri ľudskej záchrane. „Šaul mohol dať svojim mužom príkaz, aby sa vlámali do domu a Dávida zavraždili, no z Božej vôle konal tak nešikovne, že Dávidovi sa podarilo ujsť. Celonočné sledovanie domu zvonka mu dokonca umožnilo získať výrazný náskok pred prenasledovateľmi.“ (Alšich) „Dávid je predobrazom Ježiša Krista a utrpenie Dávida, o ktorom hovorí tento verš, sa v prorockom zmysle vzťahuje na Ježišovo utrpenie.“ (Augustín)

Celý druhý verš intenzívne opisuje skúsenosť jednotlivca. „Zachráň ma.“ Je to veľmi silné vyjadrenie. Slovesný kmeň vyjadruje fyzickú záchranu a asociuje fyzické oddelenie, vzdialenie či vytrhnutie z nebezpečenstva. V žalmoch je tento základný význam často obohatený myšlienkou osobnej spásy s duchovným významom.

Žalm 7,2: „Pane, Bože môj, k tebe sa utiekam, zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú, a vysloboď ma.“

Žalm 39,9: „Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď a nevystav ma hlupákovi na posmech.“

Žalm 51,16:  „Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou.“

Žalm 79,9: „Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, a vysloboď nás; a pre svoje meno odpusť nám hriechy.“. V bezprostrednom kontexte žalmu treba vidieť najmä fyzickú záchranu. Nepriatelia sa vyvyšujú a posudzujú s pýchou a tieto vyjadrenia obsahujú i myšlienku vojenského nebezpečnstva, vojenského postupu či útoku.

Žalm 27,3: „Aj keby sa proti mne postavili šíky, moje srdce sa nezľakne. Aj keby proti mne vzbĺkol boj, zotrvám v dôvere.“

Tým sa opisuje vážnosť situácie a možné narušenie poriadku v spoločnosti. „Dávid mal nepriateľov už predtým, pohanských lúpežníkov a Filištíncov, ktorí útočili na Izrael. Teraz mu je ľúto, že okrem nich musí zápasiť aj so svojimi krajanmi a známymi, ktorí tiež povstali proti nemu“ (Feuer) „Pod nepriateľmi treba chápať diabla a jeho anjelov, ktorí nás dennodenné usilujú oklamať a nachytať v našej slabosti a krehkosti. Pokiaľ budeme žiť na zemi, vždy sa budú usilovať chytiť nás do pasce svojimi trikmi a pokušeniami. My však máme vtedy volať o pomoc Pánovi, aby nás zachránil.“ (Augustín) Výzva „ochráň ma“ adresovaná Bohu, dopĺňa a spresňuje prosbu o záchranu z prvej časti verša. Slovesný kmeň  byť vysoký/neprístupný vyjadruje záchranu prostredníctvom zdvihnutia a povznesenia, čiže vzdialenia z bezprostredného nebezpečenstva:

Žalm 20,2: „Nech ťa vyslyší Pán v čase súženia, nech ťa ochráni meno Boha Jakubovho.“

Žalm 69,30: „Som úbožiak, plný bolesti; tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.“

Žalm 91,14: „Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.“ Tá istá myšlienka sa opakuje vo v. 17.18 vo forme podstatného mena pevnosť/neprístupné miesto vo výške. Vyvýšenie či povznesenie a ochrana zo strany Boha sú účinnou odpoveďou na vyvyšovanie a stavanie sa nepriateľov.

Opakovanie slovesa zachráň z predchádzajúceho verša vyjadruje, že stále pokračuje opis protivníkov, pred ktorými žalmista prosí o záchranu. Konanie neprávosti sa často spája s protivníkmi, ktorí ohrozujú spravodlivých, no nakoniec Boh spravodlivých ochráni:

Žalm 53,5: „Kde podeli rozum tí, čo páchajú neprávosť a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb? Nevzývajú Boha.“

Žalm 92,8.10: „Hoci hriešnici rastú ako tráva a kadejakí zločinci prekvitajú, večná záhuba ich predsa neminie“… „Veď to, Pane, tvoji protivníci, veď to tvoji protivníci zahynú a rozprášení budú všetci zločinci.“

Žalm 94,4.16: „Dokedy budú rečniť a opovážlivo hovoriť a chvastať sa tí, čo páchajú zločiny?“… „Proti ničomníkom ktože mi pomôže a kto sa ma zastane proti páchateľom zla?“. Je to veľmi silný výraz.

Žalm 5,6: „Ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom.“

Žalm 6,9: „Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. A kto ťa môže chváliť v podsvetí?“

Žalm 14,4: „Či nezmúdrejú tí, čo páchajú neprávosť a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb? Nevzývajú Pána.“

Žalm 28,3: „Nezaobchádzaj so mnou ako s hriešnikmi alebo s tými, čo páchajú zlo, čo blížnym hovoria o pokoji, ale ich srdce je plné zloby.“

Žalm 36,13: „Hľa, padli tí, čo páchali neprávosť, zrútili sa a viac nevstanú.“

Žalm 101,8: „Každé ráno umlčím všetkých hriešnikov v krajine a z mesta Pánovho vyženiem všetkých, čo pášu neprávosť.“

Žalm 141,4.9: „Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, aby bezbožne vymýšľalo výmysly s ľuďmi, čo páchajú neprávosť; ani ich pochúťky nechcem jesť.“… „Chráň ma pred osídlom, čo mi nastavili, pred nástrahami tých, čo páchajú neprávosť.“

Konanie neprávosti znamená, že z pozície moci a vyššieho postavenia v spoločnosti sa používajú neoprávnené prostriedky na zastrašenie, porazenie a získanie výhod nad nižšie postavenými členmi spoločnosti (chudobnými). Okrem previnenia sa proti chudobným takéto správanie ide priamo proti Bohu, keďže narušuje ním určený poriadok. Krvilačníci, doslova „mužovia krvi“:

Žalm 26,9: „Nezatrať moju dušu s hriešnikmi a môj život s ľuďmi krvilačnými.“

Žalm 55,24: „Ty ich však, Bože, zhodíš do priepasti skazy. Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; ale ja dúfam v teba, Pane.“

Žalm 139,19: „Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační.“

Títo muži sú v paralelnom postavení s predchádzajúcim výrazom a zosilňujú jeho negatívny význam. Nepriatelia, ktorí túžia po krvi, sú extrémnym nebezpečenstvom, čo ohrozuje život a existenciu. „Krvilačníkmi sa tu myslia tí, ktorí odsúdili Ježiša – spravodlivého človeka – umyli si ruky, aby sa zbavili viny. Krvilačníkmi sú tiež tí, ktorí prenasledovali prvých kresťanov. Hoci sa usilovali zničiť ich, práve ich smrť prispela k šíreniu evanjelia a Božieho kráľovstva.“ (Hilár) Sloveso „chrániť, pomáhať, zachrániť, spasiť“ sa tu používa v zmysle prirodzenej fyzickej záchrany. Boží zásah má byť odpoveďou na skúsenosť existenčnej úzkosti na prirodzenej rovine.

Význam slovesa v úvode 4. verša by sme mohli rozumieť ako „číhať, striehnuť, byť v zálohe“. Obraz typický pre vojenskú oblasť je prenesený do existenčnej roviny jednotlivca (Ž 10,9: Očami sliedi za chudákom; ako lev v húštine číha v úkryte. Číha, chce schvátiť bedára; chytá ho a hádže naňho sieť.) a v spojení s krvou alebo životom, dosl. dušou, vyjadruje nepriateľský úmysel, ktorý ohrozuje celú existenciu človeka: jeho fyzickú, psychickú i sociálnu integritu. Úzkosť žalmistu je v druhej časti paralelizmu vyjadrená pocitom bezmocnosti voči útokom silných (Ž 18,8: Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, z rúk tých, čo ma nenávideli a boli silnejší ako ja.). Sila je v žalmoch typickým Božím atribútom (Ž 28,7-8: Pán je moja pomoc a môj ochranca. V neho dúfalo moje srdce a prišla mi pomoc; zaplesalo moje srdce a za to mu spevom ďakujem. Pán je sila svojho ľudu a útočište spásy pre svojho pomazaného.), a preto jej prítomnosť u protivníkov je dôvodom prosiť o pomoc. Hrozba, detailne opísaná vo v. 3-4a ako demonštrácia sily, sa mení na skutočné fyzické a silové ohrozenie. Voči úskokom a priamemu útoku zo strany silnejšieho nie je možné sa brániť a jediným východiskom je obrátiť sa na Boha, ktorý je takisto opísaný ako sila. „Výraz silní tu označuje diabla s jeho pomocníkmi, ako to vyjadrujú slová evanjelia: Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže (Mk 3,27). Títo silní vstúpili do srdca Judáša, aby zradil Ježiša. Oni podnecovali Boží ľud, aby odsúdil Osloboditeľa ľudského rodu. Nazývajú sa silnými, pretože vedia premáhať slabosť a krehkosť ľudského pokolenia.“ (Kassiodor) Prosba k Bohu je zdôvodnená tvrdením o osobnej integrite v dvoch oblastiach: neprítomnosť previnenia a hriechu. Existenčná úzkosť žalmistu a útoky na jeho život, ktoré prežíva, ho nútia k prosbe o Božiu pomoc. Táto prosba je zdôvodnená tvrdením o neprítomnosti previnenia voči protivníkom, ktorí žalmistu prenasledujú, a ich skutok je predstavený ako nespravodlivá agresia.

Tvrdenie o osobnej integrite z predchádzajúceho verša (previnenie a hriech) je v tomto verši 5 rozšírené aj o oblasť viny (neprávosti). Často sa vyskytuje spolu so synonymami previnenie, priestupok a hriech:

Žalm 32,5: „Vyznal som sa ti zo svojho hriechu a nezatajil som svoj priestupok. Povedal som si: „Vyznám Pánovi svoju neprávosť.“ A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu.“

Žalm 107.17: „Na ceste neprávosti rozum stratili a trpeli za svoje priestupky.“

Žalm 38,18: „Ja, pravda, už takmer padám a na svoju bolesť myslím ustavične.“

Žalm 85,2: „Pane, svojej krajine si preukázal milosť, Jakuba si zbavil poroby.“

Žalm 109,14: „Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov a hriech jeho matky nech sa nezotrie.“)

Kombinácia všetkých troch výrazov (a ich synoným) v dvoch veršoch zosilňuje tvrdenie o vlastnej nevinnosti vo všetkých oblastiach a poskytuje dostatočný základ pre prosbu o Božiu pomoc. Opis protivníkov naďalej využíva vojenský obraz behu, ktorý evokuje intenzívne nebezpečenstvo. Tento obraz je zosilnený tým, že to nie je náhodný skutok, ale plánovaná a chystaná akcia vojenského rázu. V momente úzkosti prichádza reakcia a prosba o Božiu pomoc. Cieľom tejto výzvy nie je obyčajné vstávanie, ale prosí sa o zásah v prospech modliaceho sa:

Žalm 7,7: „Povstaň, Pane, vo svojom hneve, postav sa proti zúrivosti mojich nepriateľov. Bože môj, vystúp na súde, ktorý si ty nariadil.“

Žalm 44,24: „Prebuď sa, Pane, prečo spíš? Vstaň a nezavrhni nás navždy.“

Žalm 80,3: „Vzbuď svoju moc a príď nás zachrániť.“

Jemu Boh prichádza v ústrety. Zasiahne a bude bojovať v prospech svojich verných.  „Boh nás v čase pokušení prichádza hľadať, pretože my sami seba nepoznáme, no vďaka týmto pokušeniam a skúškam môže ukázať pravdu o nás.“ (Augustín)

Vo verši 6 je použité komplexné oslovenie Boha, ktoré kombinuje jeho osobné meno Pán, jeho vznešenosť a moc a nakoniec jeho vzťah k Izraelu. Titul Boh zástupov nájdeme aj v Ž 84,2-3: „Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových. Moje srdce i moje telo vznášajú sa k Bohu živému.“ Je zvrchovaný Pán a vládca nad dejinami i stvorením (Ž 89,9-38). Práve Božia nemennosť a zvrchovanosť umožňujú volať k nemu o pomoc:

Žalm 69,7: „Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, Pane, Bože zástupov. Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, čo ťa hľadajú, Bože Izraela.“

Žalm 84,9: „ Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, vypočuj ma, Bože Jakubov.“ 

„Prečo Dávid oslovuje Najvyššieho rôznymi menami? Lebo chce prebudiť Boha v celej jeho nesmiernej sláve, so všetkou mocou a atribútmi: ako Boha milosrdného (Pane), aj spravodlivého (Bože), ako vládcu nad nebeskými silami tam hore (Bože zástupov) aj nad ľudom Izrael tu dolu, na zemi (Boh Izraela).“ (Ibn Ezra). Výzva na precitnutie sa zakladá na predstave o Bohu, ktorý bol dočasne neaktívny a teraz je vyzvaný, aby pomohol tým, ktorí sú v núdzi.

Žalm 35,23: „Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.“

Žalm 44,24: „Prebuď sa, Pane, prečo spíš? Vstaň a nezavrhni nás navždy.“

Žalm 78,65-66: „Pán sa však prebral ako zo spánku, ako hrdina vínom zmorený. Porazil utekajúcich nepriateľov, pokryl ich večnou potupou.“

Jeho precitnutie je dôvodom na radosť u tých, ktorí pociťovali opustenosť zo strany Boha a teraz zažívajú jeho pomoc. Výzva nepreukázať milosrdenstvo vychádza z predpokladu, že Boh sám je milostivý:

Žalm 86,15: „ No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný.“

Žalm 103,8: „Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne.“

Žalm 111,4: „Ustanovil pamiatku na svoje obdivuhodné skutky; Pán je milosrdný a milostivý.“

Žalm 116,5: „Milostivý a spravodlivý je Pán, náš Boh sa zľutúva.“

Žalm 145,8: „Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a veľmi láskavý.“

Toto milosrdenstvo preukazuje ľuďom podľa svoje ľubovôle:

Žalm 51,3: „Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.“

Žalm 56,2: „Zmiluj sa nado mnou, Bože, lebo ma prenasleduje človek, každodenne ma napáda a utláča.“

Žalm 84,12: „Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán; neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti.“

Žalm 86,13 -16: „veď si bol ku mne veľmi milostivý a vytrhol si ma z najhlbšej priepasti. Bože, pyšní povstali proti mne a tlupa násilníkov mi čiahala na život; nechceli ťa mať pred očami. No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný. Pohliadni na mňa a zľutuj sa nado mnou; daj silu svojmu služobníkovi, zachráň syna svojej služobnice.“

Prosba o milosrdenstvo môže byť zdôvodnená vlastnou nevinnosťou, alebo naopak, pocitom viny spolu s obrátením a ľútosťou nad hriechom. Opačná prosba (o nezmilovanie) teda implikuje neochotu ľutovať vinu na strane páchateľov neprávosti. Je to expresívne vyjadrenie na odsúdenie protivníkov. Výraz páchatelia neprávosti opisuje konanie tých, ktorí narušujú ustanovený poriadok stvoreného sveta:

Žalm 25,3: „Veď nik, čo dúfa v teba, nebude zahanbený. Ale nech sú zahanbení tí, čo sa pre nič za nič dopúšťajú nevery.“

„Slová verša nezľutuj sa nad tými všetkými, ktorí konajú neprávosť možno vysvetliť dvoma spôsobmi: buď tak, že Boh nijaký hriech nenechá nepotrestaný, alebo že Boh neprejavuje nijaké milosrdenstvo voči tým, ktorí sa previnili nejakou nespravodlivosťou. V prvom prípade každé narušenie spravodlivosti musí byť potrestané, to buď ľútosťou hriešnika, alebo Božou odplatou. Ten, kto ľutuje hriechy, trestá sám seba. Boh nám nebude môcť preukázať milosrdenstvo, ak my sami nebudeme ľutovať svoje hriechy a nebudeme sa usilovať ich odstrániť. Preto radšej máme sami seba potrestať ľútosťou, ako byť potrestaní Bohom. Keď tak potrestáme svoje nespravodlivé správanie, obnovíme spravodlivosť. Druhá interpretácia verša hovorí o tom, že Boh nemôže odpustiť tomu, kto obhajuje svoj vlastný hriech alebo hriech niekoho iného, lebo tak chráni niečo, čo sa Bohu protiví.“ (Augustín)

Negatívny opis protivníkov je zosilnený spojením s viacerými obrazmi vo verši 7. Výraz večer tu nie je použitý s neutrálnym významom, ale implikuje nebezpečenstvo. Je to moment hrôzy, strachu, nešťastia, smrti a plaču a stojí v protiklade k ránu, keď Boh poskytuje svoju pomoc:

Žalm 30,6: „Lebo len chvíľku trvá jeho hnev, ale celý život jeho láskavosť. Podvečer je nám hosťom plač a radosť nad ránom.“

Prirovnanie k psovi je ponižujúce. Pes bol zväčša pokladaný za nečisté a bezcenné zviera, často zobrazené, ako požiera mŕtvoly a je nenásytné. Brechanie označuje nielen zvuk ako taký, ktorý psy vydávajú, ale evokuje aj hluk, rozruch a nepokoj, ktorý spôsobujú. „Okrem mužov, ktorí celú noc striehli pred Dávidovým domom, poslal Šaul aj iných, aby prečesali mesto, ak by Dávid ušiel.“ (Radak) „Keď pre nejakú dušu prichádza do mesta anjel smrti, psy ho zacítia a brešú.“ (Talmud)

Vo verši 8 sú slová protivníkov veľmi intenzívne. Sloveso, ktoré tu je použité, môže byť vyjadrené aj ako „vytekať, vychrliť, vypúšťať“. V spojení s ľudskou rečou a slovami môže znamenať pozitívne i negatívne vyjadrenia:

Žalm 78,2: „Otvoriť chcem ústa k podobenstvu, pradávnych časov vyrozprávať deje.“

Žalm 94,4: „Chrlia drzé reči, vystatujú sa všetci páchatelia neprávosti.“

Žalm 119,17: „Rob dobre svojmu sluhovi, aby som žil a zachovával Tvoje slovo.“

Žalm 145,7: „Šíria pamiatku Tvojej veľkej dobroty, plesajú nad Tvojou spravodlivosťou.“

Ústa sú úzko spojené s perami a spolu sa vytvára obraz o slovách, ktoré môžu ublížiť ako meč. Meč je použitý v metaforickom význame: pre bežnom použití je to nástroj, ktorý ubližuje, a takisto i vyslovené slová môžu ublížiť:

Žalm 64,3-4: „Ukry ma pred tlupou zlosynov, pred zúrivosťou páchateľov neprávosti, ktorí si ostria jazyk ako meč, ako šíp si namieria jedovaté slovo.“

Pery ako samotný okraj úst sú posledným miestom, kde je možné slová kontrolovať, a môžu byť zdrojom mnohého zla:

Žalm 31,19: „Nech onemejú lživé pery, čo v pýche a pohŕdaní nehanebne vravia proti spravodlivému.“

Žalm 140,4: „Jazyk si ostria ako had; jed zmije majú na perách.“

Nepriatelia sú presvedčení o skrytosti svojich rečí a konania, a teda sa cítia v bezpečí. Tento výrok je zároveň nepriamym výsmechom Boha, ktorý zaručuje poriadok:

Žalm 10,4.11.13: „Bezbožník vo svojej namyslenosti Ho nehľadá. Všetky jeho myšlienky sú: Niet Boha!“ „Húta si v srdci: Boh už zabudol; skrýva si tvár, nikdy to neuvidí.“ „Prečo má bezbožník pohŕdať Bohom a myslieť v srdci: Trestať nebudeš!?“

Žalm 14,1: „Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha! Konajú skazene a ohavne; niet nikoho, kto by robil dobre!“

Žalm 58,12: „A ľudia povedia: Predsa má odmenu spravodlivý, predsa je Boh, čo súdi na zemi!“

Žalm 64,6: „Odhodlali sa na zlú vec, hovoria, že nastavia sídla, a pýtajú sa: Kto nás uvidí?“

„Šaulovi muži sú hrdí, že kráľ zveril dôležitú úlohu práve im. Od nadšenia z blízkej Dávidovej záhuby nevedia udržať svoje plány v tajnosti a rozprávajú o nich každému naokolo. Chvália sa svojou prestížou, no nerozmýšľajú o obludnosti zamýšľaného zločinu.“ (Sforno) „Opovažujú sa nahlas ohovárať, lebo si v duchu hovoria, že ich nepočuje ani Boh.“ (Herczeg)

Vo verš 9 je smiech odpoveďou pre protivníkov, ktorí sú presvedčení o skrytosti svojho konania. Vďaka kontextu a spojeniu s predložkou „im“ vyjadruje myšlienku Božej vznešenosti a nadradenosti:

Žalm 2,4: „Ten, ktorý býva v nebesiach, sa smeje, Pán sa im vysmieva.“

Žalm 37,13: „Ale Pán sa mu smeje, lebo vidí, že príde jeho deň.“

Obraz Božej nadradenosti je ešte zosilnený rozšírením na všetky národy. Intenzita stupňuje i použitím slovesa vysmievať sa, ktoré môže dostať význam silnej irónie, sarkazmu a neprimeraného výsmechu existenčnej situácii:

Žalm 22,8: „Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, vyškierajú sa, potriasajú hlavou.“

Žalm 35,16: „Ako podlí úškľabní posmievači škrípu proti mne zubami.“

Žalm 44,14: „Vystavil si nás potupe našich susedov, na posmech a hanu nášmu okoliu.“

Žalm 79,4: „Svojim susedom sme boli na potupu, na posmech, na hanu svojmu okoliu.“

Žalm 80,7: „Urobil si nás predmetom sváru našim susedom, naši nepriatelia si z nás robia posmech.“

Žalm 123,4: „Presýtená je naša duša výsmechom bezstarostných, opovrhnutím pyšných.“

„Pán sa smeje Šaulovým mužom, ktorí sa chvália, že majú celé mesto pod kontrolou.

Vo verši 10 je pojem sila, ktorý je typický atribút Boha, ktorý sa prejavuje pri stvorení a vláde nad svetom:

Žalm 74,13: „Ty si rozdelil more svojou silou, roztrieskal hlavy drakom na vodách.“

Žalm 89,11: „Ty si rozmliaždil Rahaba ako zabitého, silným ramenom rozprášil si svojich nepriateľov.“

Dovolávanie sa Božej moci zo strany ľudí znamená prosbu o jej preukázanie, čiže o spásu:

Žalm 61,4: „Lebo si mojím útočiskom, si pevnou vežou pred nepriateľom.“

Žalm 62,8: „Na Bohu spočíva moja spása, moja česť; i skala mojej sily, moje útočisko je v Bohu.“

Žalm 71,7: „Som ako zázrak pre mnohých, ale Ty si mi pevným útočiskom.“

Žalm 140,8: „ Ó Hospodine, Pane, sila mojej spásy, hlavu mi prikrývaš v deň boja.“

Tým sa vyjadruje myšlienka, že to nie je iba jeho trvalá vlastnosť, ale on dáva túto silu ľuďom, čiže jeho sila sa stáva silou ľudí (Žalm 68,36: Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. Zvelebený buď, Bože.). Sloveso „strážiť, byť ochranou, dávať pozor, zachovávať, pozorovať“ tu vyjadruje postoj smerovania k niečomu, úplnej pozornosti, úcty a riadenia sa podľa niečoho:

Žalm 31,7: „Nenávidím ctiteľov ničomných modiel, lebo ja v Hospodina dúfam.“

Žalm 130,3: „Ak budeš počítať neprávosti, Hospodine, Pane, kto obstojí?“

Ako odpoveď na ťažkú situáciu je ponúknutý obraz Boha ako pevnosti. Je to výraz pre vyvýšeninu či opevnené mesto, ktoré poskytuje prirodzenú ochranu, no zároveň je táto ochranná funkcia pripísaná Bohu:

Žalm 9,10: „Hospodin je hradom utláčanému, je hradom vo chvíľach súženia.“

Žalm 18,3: „Hospodin moja skala, hrad môj a môj vysloboditeľ; môj Boh je moje bralo, v Neho dúfam; môj štít, roh mojej spásy, moja pevnosť.“

Žalm 46,8: „Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov.“

Žalm 48,6: „Boh v jeho palácoch sa osvedčuje ako ochranný hrad.“

Žalm 62,3.7: „Len On je moja skala, moja spása, môj hrad; veľmi sa nesklátim… Len On je moja skala, moja spása, môj hrad; nesklátim sa.“

Žalm 94,22: „Ale Hospodin je mojím hradom a môj Boh mi je skalou útočiska.“

Žalm 144,2: „Moja milosť a moja pevnosť, môj hrad, môj vysloboditeľ, môj štít; k Nemu sa utiekam; On mi podmaňuje môj ľud.“

Vo verši 11 je vidno blízky osobný vzťah k Bohu, vyjadrený aj privlastňovacím zámenom môj. Tento vzťah je základom toho, aby človek mohol pocítiť jeho milosrdenstvo. Predpokladá sa dôvera v Božiu stálosť a trvácnosť jeho milosrdenstva:

Žalm 23,6: „Len dobrota a milosť bude ma sprevádzať po všetky dni môjho života a bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy.“

Žalm 36,6: „Ó Hospodine, po nebesia siaha Tvoja milosť, až po oblaky Tvoja vernosť. „

Žalm 40,12: „Ty mi, Hospodine, neodoprieš svoje zľutovanie, Tvoja milosť a vernosť vždy ma ochránia.“

Žalm 57,11: „Lebo je veľká Tvoja milosť, až po nebesá, až po oblaky Tvoja vernosť.“

Žalm 61,8: „Nech večne tróni pred Bohom; priprav milosť a vernosť, aby ho chránili!“

Žalm 86,13: „Lebo je veľká Tvoja milosť voči mne a dušu si mi vytrhol z najhlbšieho podsvetia.“

Žalm 108,5: „Lebo je veľká Tvoja milosť až po nebesá, až po oblaky Tvoja vernosť.“

Žalm 119,41: „Nech príde na mňa Tvoja milosť, Hospodine, spasenie Tvoje podľa Tvojej reči.“

Milosrdenstvo nie je Božia statická vlastnosť, ale prejavuje sa v jeho konaní voči ľuďom. Je definované tým, že predchádza, teda je stále vpredu a pripravené pomôcť najmä v konfrontáciách s protivníkmi:

Žalm 17,13: „Povstaň, ó Hospodine, predíď ho a zraz! Svojím mečom zachráň mi život pred bezbožníkom.“

Žalm 21,4: „Veď si mu s požehnaním blaha vyšiel v ústrety, položil si mu na hlavu korunu rýdzo zlatú.“

Žalm 79,8: „Nespomínaj už na viny našich predkov; nech nás čím skôr stretne Tvoje zmilovanie, lebo sme veľmi zoslabení!“

Žalm 89,15: „Spravodlivosť a právo sú základom Tvojho trónu, milosť a vernosť Ťa predchádzajú.“

Žalm 139,5: „Obkľučuješ ma zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa.“

„Dávid vie, že Boh predvída jeho potreby a dôveruje v Božie milosrdenstvo.“ (Feuer) „Keďže pevne verím, že Božie milosrdenstvo ma ochraňuje, aj ja môžem Šaulovi prejaviť moje milosrdenstvo, byť voči nemu milostivý.“ (Radak) „Akou mierou on prejaví milosrdenstvo iným, takou bude aj Boh milosrdný voči nemu.“ (Feuer)

Prosba o oslobodenie z rúk protivníkov je v žalmoch častou témou:

Žalm 5,9: „Hospodine, veď ma vo svojej spravodlivosti, pre tých, čo za mnou sliedia, urovnaj svoju cestu predo mnou.“

Žalm 27,11: „Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste a veď ma rovným chodníkom pre mojich nepriateľov.“

Žalm 54,7: „Nech sa vráti nešťastie na tých, ktorí za mnou sliedia; znič ich svojou pravdou!“

Žalm 56,3: „Nepriatelia sliedia za mnou ustavične, bo mnohí bojujú proti mne v pýche.“

Žalm 92,12: „Moje oko uvidí mojich sliedičov a moje uši počujú o zlosynoch, keď povstávajú proti mne.“

Okrem osohu pre utláčaného, ktorý je takto povýšený, Boží zásah zjavuje Boha pred protivníkmi a národmi, teda vo svete:

Žalm 85,8: „Ukáž nám, Hospodine, svoju milosť, udeľ nám svoju spásu!“

Žalm 90,16: „Na Tvojich sluhoch nech je zrejmé Tvoje dielo a na ich synoch Tvoja veleba.“

„Boh ukáže Dávidovi pád jeho protivníkov, t. j. tých, čo striehli na jeho kroky s nenávistným pohľadom.“ (Radak)

Vo verši 12 je výzva nezabiť protivníkov, táto je adresovaná Bohu, nie je však motivovaná morálkou, ale ponúka istý teol. pohľad v kontexte dejín spásy, vyjadrený myšlienkou zabudnutia. Zabudnutie nie je prirodzený proces, vyplývajúci z veľkého množstva informácií a zlej pamäti, ale je dôsledkom vedomej voľby a odvrátenia sa od Boha:

Žalm 50,22: „Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha; inak vás zahubím a nik vám nepomôže.“

Žalm 78,7.11: „aby svoju dôveru vkladali v Boha, aby nezabúdali na Božie diela a zachovávali jeho príkazy;… Zabudli na jeho činy a na zázraky, ktoré im ukázal.“

Žalm 106,13: „ No onedlho na jeho skutky zabudli a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.“

Ušetrenie protivníkov preto bude slúžiť ako Božie zjavenie, varovanie pre ľud a trvalý podnet k vernosti voči Bohu. „Dávidovi nejde ani tak o vlastnú bezpečnosť či pomstu, ale skôr o to, aby odvrátil zlý vplyv svojich nepriateľov pre „svoj ľud“. Žiada, aby Boh urobil z pádu bezbožných prameň ponaučenia pre Izrael.“ (Feuer) Mocou Boh uskutočňuje skutky na protivníkoch. Sloveso, ktoré sa tu nachádza by „rozohnať“ by sa dalo vysvetliť aj ako „triasť sa“, „chvieť sa“ alebo aj „túlať sa“. Takýto trest pre protivníkov znamená byť bez domova, rodiny a zázemia. V starovekej spoločnosti, kde človek silne závisel od širšieho rodinného spoločenstva, bol takýto život veľmi neistý a nebezpečný.  Poníženie, resp. zrazenie k zemi je prirodzeným dôsledkom konania (Žalm 7,17: „Jeho zloba zosype sa mu na hlavu, temeno mu pritlačí jeho násilie.“). Spolu s podobnými metaforami je Boh často opísaný ako štít, ktorý poskytuje pasívnu, ale aj aktívnu pomoc:

Žalm 3,4: „Ale ty, Pane, si môj ochranca, moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.“

Žalm 7,11: „Boh je moja obrana; on zachraňuje tých, čo majú srdce úprimné.“

Žalm 28,7: „Pán je moja pomoc a môj ochranca. V neho dúfalo moje srdce a prišla mi pomoc; zaplesalo moje srdce a za to mu spevom ďakujem.“

Žalm 35,2: „Vezmi zbroj a štít a vstaň mi na pomoc.“

Žalm 18,3: „Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj. Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.“

Žalm 84,10.12: „Bože, náš ochranca, pohliadni a pozri na tvár svojho pomazaného… Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán; neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti.“

Žalm 115,10: „Dom Áronov dúfa v Pána, on je ich pomoc a záštita.“

Žalm 144,2: „On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy, on je moje útočište a môj osloboditeľ; on je moja záštita, na ktorú sa spolieham; on mi podrobuje môj ľud.“

„Hoci Dávida prenasledovali nepriatelia, Pán chcel, aby boli zachránení. Podobne chce, aby bol zachránený aj židovský národ, hoci niektorí jeho predstavitelia chceli zabiť Ježiša… Boh mohol na nich ukázať svoje milosrdenstvo i to, ako zaobchádza so svojimi nepriateľmi. Ratolestiam odlomeným pre ich pýchu, ukázal svoje milosrdenstvo na planej olive, naštepenej na ich miesto.“ (Augustín)

Vo verši 13 sú previnenia protivníkov opísané ako slová, ktoré znamenajú konkrétne previnenia. Kombinácia výrazov ústa a pery:

Žalm 51,17: „Pane, otvor moje pery a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.“

Žalm 63,6: „Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami.“

Žalm 66,14: „ktoré ti zložili moje pery a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení.“

Žalm 141,3: „Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí.“

je poetický a štylistický prostriedok, ktorý zosilňuje celkovú výpoveď. Povýšenosť protivníkov je v protiklade s Božou vyvýšenosťou, ktorá znamená ochranu. Obraz chytenia sa symbolicky vyjadruje myšlienku, že ľudia sú chytení do nástrah protivníkov či nepriateľov. Vlastná pýcha a hriešne konanie sa tak človeku stáva nepriateľom, ktorý ho nakoniec dobehne a porazí:

Žalm 18,22: „lebo som kráčal po cestách Pánových a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.“

Žalm 9,16: „Pohania padli do jamy, ktorú kopali, a v tom osídle, čo nastrojili, chytila sa im vlastná noha.“

Žalm 35,8: „Nech ho znenazdania stihne pohroma a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil, nech sám padne do tej istej pohromy.“ 

„Niet väčšej prekážky na ceste k dokonalosti, ako je práve pýcha, ktorá je matkou každého zla a nedokonalosti. Človek, ktorý sa v niečom zdokonaľuje, a to platí aj v prípade čností, je pokúšaný, aby sa stal pyšným. Preto aj apoštol Pavol, Boží vyvolený hovorí o ostni, Satanovom poslovi, ktorý bol vložený do jeho tela a bil ho po tvári, aby sa nad ostatných nevyvyšoval.“ (Augustín) Zoznam previnení protivníkov je rozšírený o kliatbu a klamstvo. Výraz kliatba je prevzatý z právnej oblasti. V prípade podozrenia z vykonania nezákonného skutku a obvinenia bola vyslovená kliatba, ktorá mala postihnúť človeka, ak sa preukáže, že tento sa naozaj previnil. (Žalm 10,7: „Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; pod jeho jazykom zločin a násilie.). Hoci kliatba a právoplatný súdny proces boli riadnou cestou pre riešenie sporov, odsudzuje sa hlavne negatívna motivácia v pozadí a úmysel ublížiť obvinenému. Tento zlý úmysel je zdôraznený aj použitím výrazu klamstvo. „Boh chce, aby sa nepriatelia chytili vo svojej pýche pre hriech svojich úst, pre reč svojich perí. Nie preto, aby sa pomstil, ale aby si tak lepšie uvedomili svoju pýchu, oľutovali ju a vrátili sa k nemu.“ (Augustín)

Vo verši 14 je výraz rozhorčenie, ktorý je odvodený od koreňa s významom „byť horúci“ a v spojení s Bohom je hodnotený prevažne pozitívne. Jeho rozhorčenie je reakciou na ľudské previnenia, a preto je prirodzené, že Boh zasahuje proti Izraelu, ale aj proti jeho nepriateľom: Žalm 79,6: „Svoj hnev vylej na pohanov, ktorí ťa neuznávajú, a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvoje meno.“ Na pozadí je myšlienka o kauzálnom vzťahu medzi skutkom a jeho dôsledkom: zlé skutky vedú k spravodlivému trestu. Boží zásah teda nie je prejavom zúrivosti, ale jeho premysleného plánu so svetom a ľudstvom. Poznanie nie je výsledkom intelektuálneho skúmania a presvedčenia, ale priamym dôsledkom predchádzajúceho Božieho zásahu. Poznanie tu má existenčný charakter, čiže protivníci na vlastnej skúsenosti poznávajú pravdu o Bohu Izraela.

Vo verši 16 opis protivníkov používa sloveso s významom „chvieť sa“ alebo „pohybovať sa hore-dolu“, „túlať sa“, rozpŕchnuť sa. Celé slovné spojenie teda vyjadruje myšlienku chvenia sa od hladu. Nasýtenie (zabezpečenie dostatku jedla) bolo jednou zo základných podmienok prežitia v staroveku a táto úloha je mimoriadne sťažená v prípade nestáleho a túlavého života, keď sa nedá spoľahnúť na pravidelné zdroje. Na pozadí tohto obrazu je i hlbšia myšlienka o Bohu, ktorý nasycuje ľudí a stará sa o nich:

Žalm 22,27: „Chudobní sa najedia a budú nasýtení a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: „Naveky nech žijú ich srdcia!“

Žalm 37,18-19: „O život bezúhonných sa stará Pán a ich dedičstvo trvá naveky. V nešťastí zahanbení nebudú a v čase hladu budú nasýtení.“

Žalm 78,29: „Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, splnil im, čo si žiadali.“

Preto tí, ktorí sa nevedia nasýtiť a blúdia, sú nepriamo označení ako Božia odporcovia.

Vo verši je reakcia žalmistu voči Bohu oslava a je opísaná dvojicou slovies spievať a plesať. Spievanie a oslava Boha vyjadrujú istotu Božej pomoci a sú reakciou na prekonané ťažkosti:

Žalm 13,6: „Lenže ja dúfam v tvoje milosrdenstvo, moje srdce sa teší z tvojej pomoci. Budem spievať Pánovi, že ma zahŕňa dobrodeniami.“

Žalm 27,6: „A už teraz dvíham hlavu nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú. V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály, budem spievať a hrať Pánovi.“

Žalm 28,7: „Pán je moja pomoc a môj ochranca. V neho dúfalo moje srdce a prišla mi pomoc; zaplesalo moje srdce a za to mu spevom ďakujem.“

Žalm 40,4: „Do úst mi vložil pieseň novú, chválospev nášmu Bohu. Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní a budú dúfať v Pána.“

Žalm 57,9: „Budem ti spievať a hrať. Prebuď sa, duša moja, prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu.“

Žalm 69,31: „Piesňou chcem Božie meno osláviť a velebiť ho chválospevmi.“

Žalm 138,1: „Od Dávida. Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom, že si vypočul slová mojich úst. Budem ti hrať pred tvárou anjelov.“

Objektom spievania je moc, ktorú možno chápať ako Božie mocné skutky, no v kontexte žalmu je charakteristikou Boha, takže spievanie o Božej moci znamená spievanie a oslavovanie Boha samého. Božia moc ako objekt oslavy je v rámci paralelizmu vo verši doplnená milosrdenstvom. Milosrdenstvo sa zo svojej podstaty prejavuje cez aktivitu a pri jeho uskutočňovaní Bohom sa plní prirodzený poriadok. Boh je často podmetom a milosrdenstvo (milosť/dobrota) je predmetom jeho činnosti:

Žalm 25,6: „Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.“

Žalm 32,10: „Bezbožného stíhajú mnohé strasti; no dúfajúcich v Pána obklopí milosrdenstvo.“

Žalm 57,4: „On zošle pomoc z neba a zachráni ma; zahanbí tých, čo ma týrajú. Boh zošle svoju milosť a pravdu.“

Žalm 85,8: „Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo a daj nám svoju spásu.“

Žalm 90,14: „Hneď zrána nás naplň svojou milosťou a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.“

Žalm 98,3: „Rozpamätal sa na svoju dobrotu a na svoju vernosť voči Izraelovmu domu. Uzreli všetky končiny zeme spásu nášho Boha.“

Žalm 103,4: „On vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou.“

Kombinácia milosrdenstva s rôznymi výrazmi (sila, víťazstvo, spása, spravodlivosť, vykúpenie a pod.) ukazuje, že bolo vnímané cez konkrétne prejavy:

Žalm 33,5: „Miluje spravodlivosť a právo; milosti Pánovej plná je zem.“

Žalm 85,10: „Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja, a jeho sláva bude prebývať v našej krajine.“

Žalm 89,15: „Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.“

Žalm 98,2: „Pán oznámil svoju spásu, pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť.“

Žalm 130,7: „nech očakáva Izrael Pána. Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie.“

V kontexte žalmu je možné vidieť Boží zákrok v prospech žalmistu a ochranu pred protivníkmi. Hoci Božia pomoc sa často spája s ránom:

Žalm 5,4: „Veď ku tebe, Pane, sa modlím, za rána počúvaš môj hlas, za rána prichádzam k tebe a čakám.“

Žalm 30,6: „Lebo len chvíľku trvá jeho hnev, ale celý život jeho láskavosť. Podvečer je nám hosťom plač a radosť nad ránom.“

Žalm 46,6: „Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; už od úsvitu mu Boh pomáha.“

Žalm 90,14: „Hneď zrána nás naplň svojou milosťou a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.“

Žalm 92,3: „Za rána zvestovať tvoju dobrotu a tvoju vernosť celú noc.“

Žalm 143,8: „Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, lebo sa spolieham na teba. Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, veď svoju dušu dvíham ku tebe.“

Skôr je možné vysvetliť tento časový údaj ako intenzívnu túžbu ďakovať Bohu čo najskôr, podobne ako pri slovese spievať. „Dávid bude mať radosť, keď mu Boh konečne udelí svoju moc a verejne ho ustanoví z kráľa.“ (Sforno) „Bude plesať nad Božím milosrdenstvom, keď na svitaní uvidí, že jeho útek pred Šaulovými mužmi sa vydaril.“ (Raši) Predchádzajúca oslava a vďačnosť Bohu sú zdôvodnené dvoma metaforami, opisujúcimi skúsenosť s Božou ochranou. Boh ako pevnosť (opora) a Boh ako útočište. Osobná skúsenosť žalmistu svedčí o účinnosti Božej ochrany. Presný význam výrazu deň úzkosti (súženia) je možné určiť iba z kontextu a pravdepodobne označuje skúsenosť existenčnej hrozby zo strany protivníkov, ktorú žalmista opisuje vo v. 2-8:

Žalm 31,10: „Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; od zármutku mi chabne oko, duša i vnútro moje.“

Žalm 66,14: „Ktoré ti zložili moje pery a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení.“

Žalm 69,18: „Neodvracaj tvár od svojho služobníka, veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.“

Žalm 106,44: „Ale on zhliadol na ich súženie, keď počul ich náreky.“

Aj takáto silná skúsenosť môže byť podnetom na obrátenie a návrat k Bohu.

Vo verši 18 podobne ako vo v. 10 je Boh označený atribútom sily a vďaka privlastňovaciemu zámenu moja je vyjadrená jeho bytostná blízkosť k žalmistovi, ktorá môže vyplývať z jeho skúsenosti (Božia sila mu skutočne pomohla). Odpoveďou je hranie ako vďačnosť a oslava Boha. Nadväzuje na dvojicu slovies z v. 17 (spievať a plesať) a v závere žalmu vyjadruje želanie, rozhodnutie, sľub:

Žalm 7,18: „Ale ja budem velebiť Pána pre jeho spravodlivosť a meno najvyššieho Pána budem ospevovať.“

Žalm 18,50: „Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi a ospevovať tvoje meno žalmami.“

Žalm 57,10: „Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi a zaspievam ti žalmy medzi národmi.“

Žalm 61,9: „Tak budem naveky ospevovať tvoje meno a plniť svoj sľub deň čo deň.“

Žalm 75,10: „Lež ja naveky chcem ohlasovať a ospevovať Boha Jakubovho.“

Žalm 104,33: „Po celý život chcem spievať Pánovi a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.“

Tým sa vysiela posolstvo i do budúcnosti: vďačnosť Bohu a jej prejavy majú pokračovať a stať sa vzorom pre ostatných. Bohu neprislúcha oslava preto, že je pevnosť, ale skutočnosť, že je pevnosť, je jeho oslavou (je oslávený tým, keď sa povie, že je pevnosť). „Dávid chce povedať: „Nech budem akokoľvek mocný, nikdy nezneužijem svoju moc a vymoženosti, tak ako to urobil Šaul. Nikdy nezabudnem, že všetko, čím som, dlhujem tvojmu milosrdenstvu, veď ty jediný si moja pevnosť (záštita) a moja sila.“ (Feuer) „Môj Boh, moje milosrdenstvo. Som si vedomá vlastnej slabosti a nedostatočnosti pred Bohom. Táto skutočnosť ma privádza k pokornému zvolaniu: Čo mám robiť, aby som nezničila veľké veci, ktoré vo mne konáš? Božie diela sú sväté, spravodlivé, majú nesmiernu hodnotu, sú ovocím osobitnej múdrosti, pretože tou múdrosťou je sám Boh.“ (Terézia Avilská)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *