Žalm 56 komentár 2. časť:
Príčinou žalmistových problémov sú jeho protivníci, ktorých je mnoho. Tak to čítame vo v. 3. „Dávid sa modlí: „Aj keď mnohí by ma najradšej prehltli, ich nádeje sa nikdy nesplnia, lebo ty, Vyvýšený bojuješ za mňa.“ (Ibn Ezra) „Vieme, že deň v Biblii často označuje život ako taký. Preto keď žalmista hovorí celý deň, myslí tým trvanie celého ľudského života, o ktorom je reč.“ (Hilár)
„Meno Boh označuje Božiu spravodlivosť, akoby Dávid vo v. 5 hovoril: „Ešte aj vo chvíli, keď so mnou (Boh) zaobchádza podľa svojho atribútu spravodlivosti (t.j. ako prísny Sudca), budem jeho slovo chváliť a spoliehať sa naň.“ (Raši). „Podľa midraša Dávid rád prijme Boží rozsudok a teší sa aj zo súženia, lebo tak splatí dlh, spôsobený svojím hriechom.“ (Midraš Meat) „Žalmista vkladá svoju nádej do Boha a chváli vlastné slová počas celého svojho života. Nezlomí ho ani hrôza, ktorá burcuje svet, ani ho neznepokojuje nenávisť tých, ktorí proti nemu kujú pikle. Keď človek vloží svoju nádej do Boha, nebojí sa, že zakúsi hrôzu spôsobenú nenávisťou ľudí.“ (Hilár)
Slovo neprávosť vo v. 8 označuje fundamentálny nábožensko– etický stav, ktorý súhrnne ovplyvňuje človeka. Tento stav mysle, alebo vyjadrené terminológiou SZ zvyčajne vyústi do hriešneho Bohom neakceptovateľného konania. Napr.
Žalm 36,5: „Na svojom lôžku snuje neprávosť, na nedobrú cestu sa postavil, zlého esa neštíti.“
Žalm 41,7: „Ak ma niekto príde navštíviť, daromnosti hovorí, klamstvá si zháňa jeho srdce, vyjde na ulicu a vyrozpráva to.“
Žalm 66,18: „Keby som nevidel vo svojom srdci neprávosť, Pán by ma nevyslyšal.“
„Tomu, kto má bázeň pred Pánom, Boh všetko udeľuje zadarmo. Neočakáva pritom od človeka nijaké zásluhy, aby mohol byť spasený vlastnými silami. Veď čím si zaslúžil lotor na kríži, že sa tak rýchlo dostal do neba? A čím mýtnik, ktorý náhle vyšiel z chrámu? Tieto príklady jasne ukazujú, že hriešnici sú zachránení za nič, lebo je zjavné, že aj samotný dar obrátenia dostávajú z veľkej Božej štedrosti.“(Kassiodor) „Dávid prosí Boha, aby zvrhol, zničil zlomyseľné intrigy jeho nepriateľov.“ (Feuer), „aby im zabránil v pripravovanej vražde, keď spôsobí, že od nej upustia.“ (Raši) „Hnev, o ktorom hovorí tento verš je dobrý hnev otca, ktorým chce dosiahnuť obrátenie hriešnika. Mnohí sa dostali do nebeského kráľovstva, aj vďaka strachu pred Božím hnevom.“ (Augustín)
Vo verši 10 je s veľkou pravdepodobnosťou adresátom výrazu „budem volať“ Boh. V Žaltári je to tak vo všetkých prípadoch (celkovo 17-krát). Napr.
Žalm 22,3: „Bože môj, volám vo dne, ale Ty sa neozývaš, aj v noci, ale nemôžem sa utíšiť.“
Žalm 102,3: „V deň môjho súženia neskrývaj tvár svoju predo mnou; nakloň ku mne svoje ucho, keď volám, rýchlo ma vypočuj!“
Žalm 116,2: „Lebo naklonil ku mne svoje ucho, budem Ho vzývať, pokiaľ len žijem.“
Výrok „Boh je za mňa (Ty si môj Boh)“ ozrejmuje žalmistovo spoliehanie sa na Boha a z toho vyplývajúce presvedčenie, že človek mu nemôže ublížiť, ako to vyjadrujú aj v. 4-5 a 11-12. „Keď Dávid hovorí: „Viem, že ty si môj Boh“, nepochybuje o Božej podpore: „Moje víťazstvo bude dôkazom, že mi prišiel na pomoc Boh.“ (Radak). Podľa iného výkladu Dávid vie, že isto zvíťazí, lebo on sám „je za Boha“, t. j. celá jeho bytosť je odovzdaná službe Bohu, preto vie, že ho ani on neopustí.“ (Ibn Jachja) „Žalmista nepraje svojím nepriateľom nešťastie, chce len, aby sa od svojho zla odvrátili. Pre Dávida to nie je hocijaký Boh, ale jeho Boh, ktorého miluje a ktorému patrí.“ (Augustín)
Vo verši 13 je reč o sľuboch. „Dávid v ohrození sľúbil, že keď ho Boh zachráni, prinesie mu ďakovné obety.“ (Radak) „Ten, kto prežil cestu cez neobývanú púšť, bol podľa Talmudu povinný priniesť ďakovnú obetu. Dávid takúto obetu priniesol, lebo Boh uchránil jeho život pred smrťou, keď sa musel často ukrývať v nehostinnej púšti.“ (Feuer) „Máme Bohu ponúknuť to, čo máme vo svojom srdci. Zo schránky srdca máme Bohu priniesť kadidlo chvály a z komory dobrého svedomia obetu viery. A táto obeta nech sa vznieti láskou.“ (Augustín).
Slová „zachránil môj život“ vo verši 14 by sa dali preložiť aj v zmysle „vytrhol si moju dušu zo smrti“. Reč je o pozemskom živote žalmistu, ktorý vďaka Bohu nebude predčasne ukončený jeho nepriateľmi. Sloveso kráčať v tej istej forme opisuje aj Henochov, Noachov, Abrahámov či Izákov život s Bohom. Kráčať pred Bohom značí neustálu a vernú službu človeka Bohu. Vo svetle života. Toto sa nám spája s Áronovským požehnaním v Nm 6,24-26, kde sa hovorí o rozsvietení Pánovej tváre, čo sa spája s jeho milosťou (aj v Ž 31,17: „Rozjasni tvár svoju nad svojím sluhom, zachráň ma svojou milosťou!“). Ďalšie obrazy spojené so svetlom Pánovej tváre sú v žalmoch:
Žalm 4,7: „Mnohí hovoria: Kto nám dá vidieť dobré veci? Pozdvihni na nás, Hospodine, svetlo svojej tváre.“ Tu je svetlo Pánovej tváre pre ľudí zdrojom dobrého života.
Žalm 44,4: „Lebo nie svojím mečom zaujali krajinu, nie vlastné rameno im dopomohlo k víťazstvu, ale Tvoja pravica a Tvoje rameno a svetlo Tvojej tváre, lebo si ich mal rád.“ Tu je zdrojom víťazstva.
Žalm 80,4.8.20.: „Obnov nás, Bože, a rozjasni svoju tvár, aby sme boli spasení!… Obnov nás, Bože mocností, a rozjasni svoju tvár, aby sme boli spasení!… Obnov nás, Hospodine, Bože mocností, a rozjasni svoju tvár, aby sme boli spasení.“ Tu je zdrojom záchrany.
Žalm 89,16: „Blahoslavený ľud, čo pozná plesanie, ó Hospodine. Kráčajú v svetle Tvojej tváre.“ Tu je zdrojom radosti.
Kráčať pred Bohom vo svetle života teda znamená žiť plnohodnotný život vďaka Božej prítomnosti a priazni, skrátka raj. „Práve pre tieto dobrá, ktoré žalmistovi vykonal Boh, mu žalmista splatí sľuby na jeho chválu. Veď Pán ho vyslobodil z rúk nepriateľov a z nebezpečenstva smrti a pozdvihol ho, keď sa ocitol temer na pokraji zúfalstva. Aké sú teda sľuby, ktoré žalmista učinil? Aby som sa páčil Bohu vo svetle žijúcich. V predchádzajúcom verši žalmista spomína sľuby, na ktoré chce pamätať a ktoré chce splatiť tým, že sa bude páčiť Bohu. Tým, že od neho prijal úžasné dobrá, bude na svoje sľuby nielen pamätať, ale ich aj vyplní. Výraz „vo svetle žijúcich“ preto znamená „kým bude žiť a kým sa bude tešiť zo svetla, z ktorého sa tešia všetci žijúci“. Tak dlho sa bude usilovať páčiť Bohu, pamätajúc na to, čo od neho dostal.“ (Teodor z Mopsuestie)
„Vo mne je tma, ale v tebe je svetlo, som sám, ale ty ma neopúšťaš, nemám
odvahu, ale ty mi pomáhaš, som nepokojný, ale v tebe je pokoj, je vo mne horkosť, v tebe je však trpezlivosť, nerozumiem tvojim cestám, ale ty vieš, aká je moja cesta.“ (D. Bonhoeffer, ranná modlitba, 1943) Je to hodina strachu a obáv, ktorá sa viackrát spomína v tomto žalme. „To, čo je najstrašnejšie, nie je nejaká kozmická realita, ale krutosť a násilnosť človeka.“ (A.Schokel). Krutosť a násilie, ktoré ešte aj dnes nás nechávajú v údive: ako je možné, aby sa „človek“ takto správal?… Ale pre modliaceho sa tu je Božia útecha: „toto viem: že Boh je tu pre mňa“, stojí na mojej strane (v.10). Aké je silné a účinné to „ja viem“! „Čo mi môže spraviť človek?“ (v.12). Ak je Pán s nami – hovorí sv. Pavol – kto bude proti nám? Nič nás nemôže oddeliť od Božej lásky… (R.Tuffariello) „Len čo inštinkt obráti zmysly, len čo ako sladká vôňa pôžitku nás prenikne svojou lákavou vôňou, hneď kričíme: V Boha dôverujem, nebudem sa báť toho, čo mi môže spôsobiť telo.“ (Hieronym, XXII list Eustochiovi) „Ak chceš, aby sa tvoji nepriatelia, obrátili, modli sa bez prestania.“ (Origenes) „Svetlom žijúcich je Kristus, ktorý osvecuje každého človeka, ktorý prichádza na svet.“ (Euzébius)
Žalmistovi ide o život, jeho protivníci ho rôznymi útokmi a úkladmi chcú oň pripraviť a zrejme sú v prevahe. On nie je nebojácny hrdina, má strach, ale má aj nádej, že jeho Boh je silnejší ako všetci ľudia, že môže k nemu volať a spoľahnúť sa na neho. Preto v deň, keď sa bojí, prosí Boha o zmilovanie sa nad ním a o zásah proti nepriateľom. V druhej časti nastáva posun: nádej sa mení na presvedčenie, prosba na ďakovanie, zoznam útokov a úskokov žalmistových nepriateľov nahradí už len zmienka o ich ústupe a vystrieda ho zoznam Božích zásahov v prospech žalmistu a nakoniec strach z utrpenia a smrti vystrieda radostná perspektíva hodnotného života s Bohom. Celý žalm je tak oslavou Božej všemohúcnosti, spravodlivosti a láskyplnej opatery. Zároveň je povzbudením a výzvou, aby človek aj v tých najťažších chvíľach života bral Boha vážne.