Žalm 57: Komentár:
„Zmiluj sa nado mnou, aby som nezabil (Šaula), aj aby som sám nebol zabitý.“ (Raši) „Podľa iného výkladu prosí o záchranu od dvojakej skazy, fyzickej i mravnej.“ (Feuer) „Žalmista prosí Pána o zmilovanie, ktoré je pre neho synonymom Božieho milosrdenstva. Dožaduje sa Božieho milosrdenstva, lebo má dôveru v Pána, a tým nás učí, že všetci veriaci majú dúfať v Božie milosrdenstvo.“ (Hilár) Toto intenzívnym spôsobom vidíme v Žalme 16,1-2: „Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam. Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán. Pre mňa niet šťastia bez teba.“ Tu žalmistova záchrana závisí jedine od Boha, ktorý je jeho Pán a jeho jediné dobro. „Do tône tvojich krídel budem utekať.“ Podobné vyjadrenia nachádzame aj v:
Žalm 61,5: „V tvojom stánku chcem prebývať naveky a skrývať sa pod ochranou tvojich krídel.“
Žalm 91,4: „Svojimi krídlami ťa zacloní a uchýliš sa pod jeho perute. Jeho pravda je štítom a pancierom.“
Z kontextu je zrejmé, že nejde len o poetický opis žalmistovho dúfania v Božiu ochranu, ale aj o konkrétne útočisko pred hroziacou skazou. „Tento text ukazuje na dôležitosť Božieho milosrdenstva. Pre vtákov je prirodzené, že svoje mláďatá pre ich krehkosť ukrývajú v tôni svojich krídel, a tak ich chránia pred násilím a tvrdosťou veľkých predátorov.“ (Hilár) Viaceré hebr. výrazy používané na opis zla, vrátane slova skaza môžu opisovať buď vnútornú skazenosť (zlé myšlienky, žiadosti…), alebo aj jej vonkajšie dôsledky. „Skaza tu znamená zlo.“ (Raši), alebo ide o podozrenie z nepriateľstva, ktoré pôsobia ako jed. Dávid chce byť znášanlivý, až dokým sa mu nepodarí vymazať túto skazu zo Šaulovho srdca.“ (Meiri)
V žalme 57 je nadradenosť nepriateľov vykreslená aj žalmistovým líhaním si uprostred nich a nahnutím nad jamou. Prosí Boha o takú monumentálnu záchranu, ktorej dôsledkom bude nielen poníženie nepriateľov, ale aj vyvýšenie Boha. Žalmista tu apeluje na Boha, aby prevzal úplnú vládu nad svetom tak, ako tomu bolo od počiatku (Žalm 93,1-2: „Pán kraľuje, velebou sa zaodel; zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal. Tak upevnil zemekruh, že sa nezachveje. 2 Pevný je tvoj trón oddávna, ty si od vekov.“). „Dávid prosí zároveň o svoje vlastné víťazstvo, lebo keď Boh zneškodní jeho nepriateľov, potom bude Božia sláva naozaj nad celou zemou.“ (Feuer)
Pocity ohrozenia a nestability vystrieda pevné odhodlanie chváliť Boha aj v súžení. Takýto prekvapivý a nelogický zvrat môže spôsobiť viera v Božiu záchranu, hraničiaca s istotou (napr. Žalm 22). Žalmista svoju pripravenosť deklaruje dvakrát za sebou, čím zdôrazňuje jej skutočnosť a stabilitu. „Opakovanie slov: nachystané je moje srdce môže naznačovať, že Dávid je verný Bohu v každom čase.“ (Ibn Ezra). „Jeho srdce je mu verné aj v atribúte spravodlivosti, aj v atribúte milosrdenstva“ (Raši), t.j. bez ohľadu na to, či je Boh k Dávidovi prísny, alebo zhovievavý a láskavý (Ž 108,2: „Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce: budem ti spievať a hrať. Prebuď sa, duša moja.“) „Pripravené srdce označuje pevné srdce, čím sa chce povedať, že žalmista má pevné a nemenné odhodlanie.“ (Teodor z Mopsuestie) „Ochota je vyjadrená formou trpezlivosti, ktorá pomáha znášať a prekonávať bolesť a ťažkosti a zároveň vyjadruje pripravenosť srdca pred Bohom. Tento verš by mohol vyjadrovať vnútornú vyrovnanosť medzi dvoma extrémami: Kráľovská cesta sa nevykláňa ani napravo, ani naľavo, a naznačuje tak spôsob, ako dôjsť k pripravenosti srdca na Božiu vôľu, ktorá často môže žiadať od človeka neľahké rozhodnutia a ich uskutočnenie.“ (Bernard z Clairvaux) „Keď Boh zadržal Dávida od preliatia Šaulovej krvi nezachránil mu len telo, ale aj dušu. Za túto dobrotivosť chce Dávid pridať ku svojej piesni osobitný hudobný sprievod, naznačený slovom hrám.“(Malbim) Žalmista chce Bohu vzdávať vďaky za všetky prijaté dobrá, ktoré prichádzajú jedine od Boha. „Po tom, čo sa mu dostalo dokonalej pomoci a láskavej starostlivosti od Boha, bude mu za prijaté dary spievať piesne a hymny chvál.“ (Teodor z Mopsuestie)
Môžeme prebúdzať svoje vnútro, resp. dušu, dať sa s ním do rozhovoru, aby sa prebralo, ako keď rodič zobúdza svoje dieťa. Napr.
Žalm 42,6.12.: „Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, moju spásu a môjho Boha… Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, spásu mojej tváre a môjho Boha.“
Žalm 43,5: „Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, spásu mojej tváre a môjho Boha.“
„Slovo Duša (tu: moje vnútro) vysvetľujú niektorí rabíni v dosl. zmysle ako „moja sláva“, alebo v prenesenom „moja duša“. V prvom prípade Dávid sám seba vyzýva k istej disciplíne. V druhom prípade sa výklad opiera o:
Žalm 8,6: „Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil.“
Žalm 30,13: „aby ti moja duša spievala a nestíchla už nikdy. Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť.“
Tieto žalmy naznačujú, že slávou človeka je jeho duša.“ (Feuer)
„Ježiš Kristus rozozvučí svoju harfu a lýru a predpovedá: Vstanem na úsvite. To sa vzťahuje na Pánovo zmŕtvychvstanie. Pán použil svoje telo na dva druhy činností: zázraky a utrpenie. Zázraky prišli zhora, utrpenie zdola. Zázraky, ktoré Kristus robil, boli božské, on ich však vykonával skrze svoje telo. Keď telo vykonáva božské skutky, ide o harfu. Keď telo trpí ľudskú bolesť, ide o lýru. V Kristovom jedinom tele zaznievajú tóny oboch hudobných nástrojov: on koná zázraky zhora a prežíva utrpenie zdola. Oba typy činností sú obsiahnuté v evanjeliách. A tak je Kristus ohlasovaný medzi národmi, ktorým sa hlásajú jeho zázraky aj utrpenie.“ (Augustín) Zobudiť sa je zázrak, prejav Božieho milosrdenstva a dôvod na jeho oslavu. Zobúdzať rannú zoru oslavou Boha vyjadruje v tomto prípade jeho túžbu a úsilie, aby sa Božia spásonosná aktivita začala čím skôr.
Chvála je tu predstavená zvyčajnou formou hudby a spevu a jej bezprostrednou príčinou je predvídaná Božia záchrana žalmistu od nepriateľov. „Žalmista chce Bohu vzdávať vďaky všetky dobrá, ktoré pochádzajú jedine od Boha.“ (Teodor z Mopsuestie)
V úvodnej časti žalmista prosí Boha o zoslanie milosrdenstva a vernosti na svoju
záchranu. V závere nadobudne presvedčenie, že Boh zasiahne v jeho prospech,
pretože disponuje milosrdenstvom a vernosťou oveľa väčšieho rozsahu a dosahu, než sú problému, ktorými on čelí. Žalmistova záchrana bude zároveň potvrdením jeho viery v takéhoto Boha a dôvodom k jeho oslave. „Anjeli nepotrebujú Božie milosrdenstvo, ale ľudia áno. Boh nám poskytne svoje milosrdenstvo tým, že nám dáva podiel na Kristovom zmŕtvychvstaní, a tak nás stavia na roveň anjelom. Preto jeho milosrdenstvo je až po nebesá.“ (Augustín)
Žalm 57 uvažuje nad dvomi podmienkami života spoločenstva veriacich i každého kresťana. Na jednej strane námaha, boj, kajanie sa, utrpenie a smrť a na druhej strane radosť, oddych, sloboda v Bohu, vyzdvihnutie, oslobodenie od nepriateľov a sláva. Pre kresťana je boj cestou k sláve, radosť sa rodí z bolesti, život zo smrti. Boj nám dáva poznať našu slabosť, bolesť našu krehkosť, smrť našu ničotnosť pred Bohom a kladie nás do vnútornej podmienky pokory a odovzdania sa Pánovi, ktoré sú nevyhnutné, aby sme vstúpili do kráľovstva.