Žalm 57

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

 Žalm 57

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou,
lebo sa k tebe utiekam;
v tieni tvojich krídel nachodím útočište,
kým sa nepominú nástrahy.
Volám k Bohu, k Najvyššiemu,
k Bohu, ktorý mi preukazuje dobro.
On zošle pomoc z neba a zachráni ma;
zahanbí tých, čo ma týrajú.
Boh zošle svoju milosť a pravdu.
Som akoby uprostred levíčat,
čo požierajú ľudí.
Ich zuby sú ako oštepy a šípy,
ich jazyk sťa nabrúsený meč.
Bože, vznes sa nad nebesia
a tvoja sláva nech je nad celou zemou.
Mojim nohám nastavili osídlo,
až sa mi skormútila duša;
predo mnou vykopali jamu,
no sami do nej padli.
Ochotné je moje srdce, Bože,
ochotné je moje srdce;
budem ti spievať a hrať.
Prebuď sa, duša moja,
prebuď sa, harfa a citara,
chcem zobudiť zornicu.
Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi
a zaspievam ti žalmy medzi národmi.
Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo
a tvoja vernosť až po oblaky.
Bože, vznes sa nad nebesia
a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

Komentár:

Tento žalm je pripisovaný Dávidovi a má súvis s: 1Sam22,1-5, keď bol Dávid nútený
ujsť pred Šaulom a skryť sa v jaskyni, alebo 1Sam24. Dávid bol na pokraji smrti.
Tento žalm zložil hovoriac: „neznič ma Pane!“: 1Sam24, 3-8 – utiekol pred
pokušením zabiť svojho bezmocného nepriateľa. Žalmista prosí Pána o zmilovanie,
ktoré pre neho synonymom Božieho milosrdenstva. Personifikuje milosrdenstvo
a vernosť akoby boli členmi Božieho vládneho kabinetu a pobáda Boha, aby ich
vyslal na záchrannú misiu v jeho prospech. Prosí Boha o takú monumentálnu
záchranu, ktorej dôsledkom bude nielen poníženie nepriateľov, ale aj vyvýšenie
Boha. Vo verši 7 sa pripodobňuje lovenému zvieraťu (1Sam23,22-23).
„Žalmista prosí Pána o zmilovanie, ktoré je pre neho synomom Božieho
milosrdenstva. Dožaduje sa Božieho milosrdenstva, lebo má dôveru v Pána, a tým
nás učí, že všetci veriaci majú dúfať v Božie milosrdenstvo.“ (Hilár)
„Žalmista dúfa v tôni Božich krídel, kým nepominie neprávosť. Volá však skôr svojou
vierou než hlasom, pretože volá na úteku, keď sa schováva. Dúfať neznamená
vzdávať vďaku za prijaté dobrodenia, ale je to umenie a viera proroka, ktoré mu
umožňujú tešiť sa z budúcnosti tak, akoby išlo o dobrodenia prijaté v minulosti.“
(Origenes)
V úvodnej časti žalmista prosí Boha o zoslanie milosrdenstva a vernosti na svoju
záchranu. V závere nadobdne presvedčenie, že Boh zasiahne v jeho prospech,
pretože disponuje milosrdenstvom a vernosťou oveľa väčšieho rozsahu a dosahu,
než sú problému, ktorými on čelí. Žalmistova záchrana bude zároveň potvrdením
jeho viery v takéhoto Boha a dôvodom k jeho oslave.
Pocity ohrozenia a nestability vystrieda pevné odhodlanie chváliť Boha aj v súžení.
Tento prekvapivý a nelogický zvrat môže spôsobiť viera v Božiu záchranu, hraničiaca
s istotou. Žalmista svoju pripravenosť deklaruje 2x za sebou, čím zdôrazňuje jej
skutočnosť a stabilitu.
Keď Boh zadržal Dávida od preliatia Šaulovej krvi nezachránil mu len telo, ale aj
dušu. A za to chce Dávid ďakovať osobitným spôsobom.„Akoby Dávid uvažoval:
„Niekedy sa zdá, že si ďaleko, Bože a že dianie na zemi je ti vzdialené. Keď si tak
zázračne zariadil, že sa Šaul v jaskyni dostal do mojich rúk, vtedy sa aj na zemi
ukázal tvoj osobitný záujem, s akým sa o mňa staráš. Neraz ťa prosím, aby sa tvoja
starostlivosť, akú máš na nebesiach, stala jasným prejavom tvojej prítomnosti na
zemi.“ (Feuer)
Žalmista chce Bohu vzdávať vďaky za všetky prijaté dobrá, ktoré prichádzajú jedine
od Boha. V úvodnej časti žalmista prosí o zoslanie milosrdenstva a vernosti na svoju
záchranu. V závere nadobudol presvedčenie, že Boh zasiahne v jeho prospech,
pretože disponuje milosrdenstvom a vernosťou oveľa väčšieho rozsahu a dosahu,
než sú problémy, ktorým on čelí. Žalmistova záchrana bude zároveň potvrdením jeho
viery v takého to Boha a dôvodov k jeho oslave.
„Po tom, čo sa mu dostalo dokonalej pomoci a láskavej starostlivosti od Boha, bude
mu za prijaté dary spievať piesne a hymny chvál.“ (Teodor z Mopsuestie)

Žalm 57 uvažuje nad dvomi podmienkami života spoločenstva veriacich i každého
kresťana. Na jednej strane námaha, boj, kajanie sa, utrpenie a smrť a na druhej
strane radosť, oddych, sloboda v Bohu, vyzdvihnutie, oslobodenie od nepriateľov
a sláva. Pre kresťana je boj cestou k sláve, radosť sa rodí z bolesti, život zo smrti.
Boj nám dáva poznať našu slabosť, bolesť našu krehkosť, smrť našu ničotnosť pred
Bohom a kladie nás do vnútornej podmienky pokory a odovzdania sa Pánovi, ktoré
sú nevyhnutné, aby sme vstúpili do kráľovstva.
„Anjeli nepotrebujú Božie milosrdenstvo, ale ľudia áno. Boh nám poskytne svoje
milosrdenstvo tým, že nám dáva podiel na Kristovom zmŕtvychvstaní, a tak nás
stavia na roveň anjelom. Preto jeho milosrdenstvo je až po nebesá.“ (Augustín)

WordPress Video Lightbox Plugin