Komentár
„Tento žalm je modlitbou toho, kto sa nachádza v skúške, ťažkostiach a trápeniach.
Je plná dôvery, je to modlitba toho, ktorý vie, že bude vypočutý, pretože vie, v koho
vložil svoju dôveru a nádej. Je to modlitba, ktorá sa rodí z pevnej viery, je to modlitba
toho, ktorý vie, že nepriateľ, zlo, nemá posledné slovo, pretože posledné slovo patrí
Bohu. Jemu môžme odovzdať aj tie najťažšie a najbolestnejšie momenty nášho
života a spočinúť v ňom.
Tento žalm spieva o viere v Boha, ktorý vyslobodzuje, dvíha nás z našich otrockých
podmienok, ktorý za nás platí požadovanú cenu, ktorý nás očisťuje od každého
útlaku, znovu nás prijíma napriek nášmu hriechu, ktorý nás utešuje po každom
našom páde.
Pán, ku ktorému sa obraciame, je Boh pravdy, hebrejské slovo môže byť preložené
aj ako vernosť, teda je to Boh vernosti, verný Boh a toto značí, že Boh dodržiava
svoje sľuby a že jeho slovo je pravdivé a preto, ak v neho vkladáme svoju dôveru, je
na správnom mieste. Modliť sa žalm 31 značí učiť sa modliť, značí aj učiť sa
vychovávať ku viere, ktorá netlačí, ale sa zveruje, učiť sa nechať sa viesť tým
jediným Pánom, ktorý má pre každého z nás pripravený nádherný plán.“ (Silvia
Veronese)
„Do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Tieto slová zo 6. verša sa stávajú aj
poslednými slovami Ježiša na kríži podľa Lukáša (23,46) a aj Štefana, ktorý bol
ukameňovaný podľa Skutkov apoštolov (7,59). Aj sv. Polikarp, Bazil, Bernard, Alojz
IX, Václav, Savonarola, Luter i iní použivajú tento žalm ako ich posledný duchovný
testament.
Tento žalm je modlitbou hasidim, čiže „verných“, „zbožných“ (v.24), čiže tých, ktorých
odpovedajú na láskavú Božiu vernosť s ich radostnou vernosťou, nikdy nezničenou
skúškami. Poetický pohyb textu je skutočne týmto poznačený: po speve dôvery (v.2-
9), nasleduje spev bolesti a prenasledovania (v.10-19), ale preto, aby vyvrcholil
v speve radosti a dôvery (v.20-25).
A testament hasidim je posolstvom troch hlavných čností: byť pevní vo viere, stále
dúfať, milovať Pána (v.24-25). (G.F.Ravasi)