Žalm 31

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

Žalm 31

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky;
vysloboď ma, veď si spravodlivý.
Nakloň ku mne svoj sluch,
ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa,
opevneným hradom mojej spásy.
Veď ty si moja sila a moje útočište,
pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili,
lebo ty si moja sila.
Do tvojich rúk porúčam svojho ducha;
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly;
ale ja dúfam v Pána.
Plesám a teším sa, že si milosrdný,
lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše
a nevydal si ma do rúk nepriateľa:
moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

II

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení;
od zármutku mi chabne oko,
duša i vnútro moje.
Život sa mi v strastiach míňa
a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem
a chradnú mi kosti.
Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú,
susedom som na posmech a svojim známym som postrachom.
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy,
som sťa odhodená nádoba.
Veru čujem, ako ma mnohí hania:
hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom,
ako ma zabiť.
Ja sa však spolieham na teba, Pane,
a hovorím: „Ty si môj Boh,
v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov
a prenasledovateľov.
Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

[Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba;
nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí.
Nech onemejú pery úlisné,
ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti
v pýche a v pohŕdaní.]

III

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna,
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú,
pred zrakom ľudí.
Záclonou svojej tváre ich kryješ
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš
pred svárlivými jazykmi.
Pane, buď zvelebený,
že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.
Už som si v strachu hovoril:
„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu,
keď som volal k tebe.
Milujte Pána, všetci jeho svätí.
Pán verných chráni,
ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.
Vzmužte sa a majte srdce statočné,
vy všetci, čo dúfate v Pána.

Komentár

Žalmista, ktorý je prenasledovaný svojimi nepriateľmi, zvoláva s veľkou dôverou Božiu pomoc, Boh mu totiž už veľakrát prišiel na pomoc. Jeho súčasná situácia je skutočne hodná poľutovania. Bolesť zožiera jeho telo a jeho dušu. Je vysmievaný nepriateľmi, zabudnutý priateľmi. Vníma okolo seba sprisahanie tých, ktorí chcú jeho smrť. Jedinou nádejou mu je Pán, od ktorého očakáva spásu pre seba a spravodlivý trest pre nepriateľov. Posledná časť žalmu je chválou Božej dobroty. Boh vypočul volanie žalmistu a prišiel mu na pomoc a zobral ho pod svoju osobnú ochranu. Z tohto dôvodu povzbudzuje dobrých, aby milovali Pána, ktorý ochraňuje svojich verných a trestá pyšných. Tí, ktorí dúfajú v Pána, načerpajú zo skúsenosti žalmistu a z Božej dobroty silu a odvahu. Je možné, že autorom žalmu je Jeremiáš, ale aj to, že vznikol počas Dávidovho úteku pred Šaulom.

Ježiš recitoval 6 verš žalmu pred smrťou na kríži. Píše sv. Lukáš, že: „Ježiš kričal veľkým hlasom a hovoril: Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. Keď toto vyriekol vydýchol.“ (Lk 23, 46 ). Podobný verš žalmu nachádzame u sv. mučeníka Štefana, ktorý keď ho kameňovali „modlil sa a hovoril: Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ (Sk 7, 59). cirkevní otcovia vychádzajú z tohto verša a neboja sa pripisovať celý žalm Kristovi, pričom v ňom nachádzajú osobitný opis jeho utrpenia a utvrdenie jeho neprestajnej dôvery k Otcovi, ku ktorému mohol po vzkriesení dvíhať hymnus vďaky za seba a za svojich veriacich.

V spojení s Kristom sa Cirkev často utieka k modlitbe tohto žalmu vo svojej liturgii, aby zvolávala pomoc vo svojom boji proti duchovným nepriateľom a v prenasledovaniach. Sv. Štefan v momente svojej smrti nás svojim príkladom učí ako odovzdávať našu existenciu do Ježišových rúk.

Týmto žalmom, ktorého slová uprednostnil Ježiš pred smrťou nás Cirkev učí ukončiť každý náš jeden pozemský deň. Všetko odovzdať Pánovi s duchom vďačnosti a pokory, úctou a všetko mu nechať s bezpodmienečnou veľkodušnosťou. Každý večer sa učíme tomuto umeniu umierania. „Večerná hodina je hodinou naplnenia. Stojíme pred tvárou Pána a predpokladáme, že raz sa ocitneme pred Ním tvárou v tvár, aby sme zložili svoje účty.“ (R. Guardini). Každý náš deň má svoju smrť a cez slová žalmu, ktoré vyslovuje Kristus sa každý náš deň vracia k Otcovi, ktorý nám ho daroval, aby sme dosiahli pečať večnosti.

WordPress Video Lightbox Plugin