Žalm 38 komentár
Autor tohto žalmu zvoláva milosť a milosrdenstvo od Boha, ktorý na neho nechal dopadnúť svoju ťažkú ruku kvôli jeho hriechom a vyznáva vlastnú vinu. Jeho viny mu priniesli veľké utrpenie, je zničený a rozbitý fyzicky i morálne, sily ho opúšťajú a pohľad mu hasne. Dokonca ho opustili i priatelia. Nepriatelia zneužívajú jeho smutnú situáciu, aby útočili na jeho život. On mlčí a dúfa, že Pán mu príde na pomoc, aby sa nepriatelia nemohli radovať zo svojich ziel nemohli sa chváliť jeho pádmi. Žalmista končí svoju modlitbu tým, že obnoví vyznanie svojich hriechov, tým, že si sťažuje na prenasledovania, ktoré znáša zo strany tých, ktorí mu boli naklonení a prosí Pána, aby nebol od neho ďaleko a aby mu prišiel na pomoc.
Už sv. Hieronym identifikoval hnisajúcu ranu, gangrénu a pľuzgiere opísaené vo v. 6 ako malomocenstvo: prosba nadobúdala teda skrytú silu, pretože malomocný bol vylúčený zo života a zo spoločenstva ľudí. Ale tento žalospev má v sebe tému, ktorá je hlbšia a je spojená s „teóriou odplaty“ pre ktorú každá choroba alebo bolesť predpokladali ako koreň hriech. Strašné malomocenstvo zjavuje strašný hriech a toto je dôvodom, pre ktorý sa tento žalm stáva intenzívnym vyznaním viny. Telo, ktoré je sužované každou formou zla, sa stáva typom duše, ktorá je rozoklaná hriechom a biedou. Hriech je vykričaný (v.19), krik má ulitmátny tón (v.22-23), ale v žiadom riadku nevnímame beznádej, pretože „iba v teba dúfam, Pane“ (v.16). Ján napísal: „Ak hovoríme, že sme bez hriechu, klameme sami seba a pravda nie je v nás. Ak uznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý a odpúšťa nám naše hriechy a očistí nás od každej viny“ (1Jn 1,8-9) (G.F. Ravasi, D.M.Turoldo)
V najťažších a najtemnejších momentoch histórie Izrael zobral za svoju túto modlitbu jedného z jeho synov, nad ktorého príkladom mohol osobitne uvažovať. A to v časoch, keď bola situácia ľudu tragická a keď boli karhaní a ponížení za svoje viny.
Lk 23,40 opisuje situáciu opustenosti, v ktorej sa ocitol Ježiš počas svojho poníženia a utrpenia.
Tento žalm môže byť účinným liekom pre nás hriešnikov a pre tých, ktorí sa cítia ubití a chorí svojimi hriechmi. Môže sa stať modlitbou opravy a očisty, čo nám dáva možnosť zobrať na seba hriechy a utrpenie blížneho a starať sa o jeho rany, akoby to boli naše rany. Ako príklad je pred nami Dobrý Samaritán, ktorý sa ocitol pri človeku, ktorý bol prepadnutý a dobitý a on mu pomáhal. (Lk 10,33 -34)
Tento žalm môže byť aj jednou z najúčinnejších modlitieb pri príprave na vyznanie našich hriechov. Vzbudzuje pocity pravej pokory a vzbudzuje v srdci vzlyk, ktorý zachraňuje a očisťuje, tým, že nám ukáže biedu a odvrhnutie, do ktorých vrhá hriech človeka.