Žalm 113

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

Žalm 113

Chváľte, služobníci Pánovi,
chváľte meno Pánovo.
Nech je velebené meno Pánovo
odteraz až naveky.
Od východu slnka až po západ
nech je oslávené meno Pánovo.
Vyvýšený je Pán nad všetky národy
a jeho sláva nad nebesia.
Kto je ako Pán, náš Boh, čo tróni na výsostiach,
a predsa dbá o všetko nepatrné na nebi i na zemi?
Z prachu dvíha chudobného
a zo smetiska povyšuje bedára
a dáva mu sedieť vedľa kniežat,
vedľa kniežat svojho ľudu.
Neplodnej dáva bývať v dome
ako šťastnej matke detí.

Komentár

Týmto žalmom začína séria hymnov chvály, ktorá sa nazýva „Hallel“ a obsahuje žalmy 113 až 118. tieto žalmy sa osobitne spievali pri Veľkonočnej večery. Tu tvorili hlavný modlitbový rámec. 

„Pred skutočnou a pravou večerou, počas ktorej mal byť zjedený Veľkonočný baránok sa najprv ako predjedlo dávali horké byliny a nekvasený chlieb. Mali byť spomienkou na nedostatok, ktorým Izraeliti trpeli pri úteku z Egypta. Pred a aj po tomto predjedle sa napĺňal prvý aj druhý kalich vína. Potom syn, najmladší zo spolustolujúcich sa mal pýtať, čo znamenajú stanovené rituály pri tejto večery. Otec rodiny potom rozprával, pričom vzdával Bohu vďaky za urážky, ktoré trpeli v Egypte, za prechod cez temnoty ku svetlu, z otroctva na slobodu (Haggada). Pri tomto sa recitovali prvé časti Hallelu (Ž113 a Ž114), na ktoré všetci spolustolujúci mali odpovedať „Alleluja“ na každý polverš. V tomto bode začínala skutočná a samotná večera. Otec zobral jeden z nekvasených chlebov, rozlomil ho, hovoril nad ním slová požehnania a rozdával ho. Toto gesto bratského rozdelenia chleba bolo znakom pre začiatok večere. Potom sa jedol Veľkonočný baránok a jedlo a pitie už neboli regulované rítom. Keď skončila večera, otec zobral kalich, ktorý bol položený pred ním a znovu ho naplnil. Trochu ho zdvihol a sediaci vo vzpriamenej polohe recitoval modlitby poďakovania po jedle, skutočný a pravý „Benedictio“. Potom sa pil tretí kalich, nazývaný „Požehnania“. Tu sa prednášala druhá časť Hallelu, tá dlhšia (Ž115, Ž116, Ž117, Ž118, Ž30, Ž136). Potom po ďalšom požehnaní sa pil štvrtý rituálny kalich.“ (J. A. Jungmann). 

V týchto spevoch Hallelu sa nachádzali hlavné motívy hebrejského slávenia Veľkej Noci. Boli tu prítomné spomienky na veľké udalosti, ktoré boli na začiatku dejín Izraela. Znovu sa prežívali s pocitmi chvály a vďaky Bohu, v tej istote, že zmluva uzavretá v tých dňoch je stále živá a účinná.

„Pre Izraelitu spomienky značili byť spoluúčastníkmi týchto udalostí. …Vďaka skutočnosti, že naši predkovia boli vyslobodení z Egypta, aj my sme oslobodzovaní zo všetkých „egyptov“, ktoré by sa mohli vytvoriť či v hĺbke našich sŕdc, alebo okolo našej náboženskej komunity.“ (R. Aron). 

Žalm 113 sa dá kvalifikovať ako vyjadrenie obdivu a vďaky zo strany človeka ako obmedzeného bytia voči PÁNOVI za to, že je taký aký je, a za to, že neobmedzene slobodne a s láskou koná v prospech svojich stvorení. Boh je dokonalé bytie a jeho podstatou je láska Trojice božských osôb. Boh však dáva túto lásku poznávať aj človeku, a tak človek môže mať účasť na Božom živote. Láska je teda vlastným prostredím komunikácie Boha a človeka. Prvoradým motívom oslavy PÁNA je on sám ako taký.

Spev žalmu 113 vyzdvihuje Božiu láskavosť, ktorá sa ujíma chudobného, úbohého, neplodnej… Ide teda o oslavu Boha, ktorý dvíha človeka. Pánovi nie je osud chudobných ľahostajný. Je to spev zachránených, ktorí oslavujú Božiu moc.

Tento žalm pozýva všetkých, ktorí milujú Pána, aby ho chválili v každom čase a na každom mieste. Chudobní a neplodní sú tí, ktorých nikto nebráni a sú bez vlasti. Takýmto Boh špeciálne ponúka svoju ochranu a v tomto sa ukazuje jeho veľkosť. Takýto bol aj Izrael, ale Pán sa ho ujal a zachránil ho. 

Ježiš tejto udalosti Veľkej Noci dáva nový význam. Nahrádza starú liturgiu novou (Mt 26,30). Od tej chvíle spevy Hallelu ohlasujú Kristovo vykúpenie. Tento žalm spievame aj na Vianoce, keď kráčame oproti novému kráľovi.

Ján Zlatoústy zdôrazňuje, že modlitba chvály je veľkou vecou. Predpokladá, že sa začne očistením vlastného života… Podľa neho by bolo potrebné stať sa anjelmi, aby sme dobre chválili Boha. Najprv majú nechať zaznieť Božej chvále naše ústa, potom náš život. Pri chvále je dôležité zladenie sa s druhými a isté porozumenie. Chvála Boha predpokladá bratskú lásku.

„Prorocký duch ako učiteľ v škole učí kresťanov ako nezralé deti správne chváliť Boha. Je to modlitba, ktorá pre deti má svoju duchovnú výšku a hodnotu. Chválou prosíme meno Pána, aby zostal stále s nami, aby nám neunikol, ale aby spočinul na našom živote.“ (Euzébius)

Božia sláva presahuje chápavosť a siaha nad nebesia a nebeské zástupy. Aj tie sa usilujú ospevovať Božie divy, ale nedokážu vyčerpať jeho nekonečnú slávu. (Radak)

Boh robí všetko pre mňa (aby to bolo mne na úžitok). V tomto zmysle verše 5-6 nezdôrazňujú len vznešenú Božiu vyvýšenosť, ktorá ľudí nekonečne presahuje, ale najmä veľkú a starostlivú lásku toho, kto sa skláňa alebo znižuje, aby videl alebo si všímal človeka, o čom svedčia aj nasledujúce verše žalmu.

„Boh je prítomný všade a stará sa aj o tie najmenšie veci. Pred Bohom je všetko pokorné, ako na zemi, tak i v nebi. Vo svojej prozreteľnosti Boh hľadí na všetky pokorné bytosti. Bez toho, aby zanechal nebo, Boh navštívil zem, lebo miluje pokorných a tiež hriešnikov.“ (Origenes)

„Dvíha z prachu chudobného, z popola vyvyšuje úbohého“. „Nech sa tešia, že smú byť predstavení Bohu, pripravení poslúchať jeho príkazy, lebo on ich bude učiť, on, prameň múdrosti.“ (Bernard z Clairvaux)

Záverečné zvolanie Halelujah na konci žalmu zohľadňuje vymenované dobrá v žalme a tiež zosilňuje motív radosti obsiahnutý v predposlednom slove, v adjektíve „šťastná“.

Tento žalm nám nielen pomáha pochopiť všetko čo Boh pre nás koná, ale otvára nás aj pre to, čím nás Boh túži naplniť a čo nám sám ohlasuje (Verš 7-9).  

WordPress Video Lightbox Plugin