Žalm 93

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

Žalm 93

Pán kraľuje, velebou sa zaodel;
zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal.
Tak upevnil zemekruh, že sa nezachveje.
Pevný je tvoj trón oddávna, ty si od vekov.
Pozdvihujú rieky, Pane,
pozdvihujú rieky svoj hlas,
pozdvihujú rieky svoj hukot.
Nad hukot vodných prívalov,
nad mohutné morské príboje
mocnejší je Pán na výsostiach.
Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá;
tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta po všetky časy.

Komentár: 

Tento žalm patrí medzi žalmy, ktoré sú označované aj ako žalmy Pánovho kráľovstva (93, 95-99). Téma Pánovho kraľovania je okrem žalmov Pánovho kráľovstva Ž 47, Ž 93, Ž 95-99 prítomná aj v Ž 5,3, Ž 10,16, Ž 9,8, Ž 24,8.9.10, Ž 44,5, Ž 48,3, Ž 68,25, Ž 74,12, Ž 84,4, Ž 103,19, Ž 145, 1.13, Ž 146,10, Ž 149,2.

K predstave Pána ako kráľa sa viaže predstava Pána – stvoriteľa (Ž 96,5, Ž 100,3), pastiera (Ž 95,2, Ž 95,7b), sudcu (Ž 94,1-2, Ž 96,13, Ž 98,9), či bojovníka (Ž 93,1, Ž 24,8). Pánova vláda má jedinečnú stabilitu už od počiatku (Ž 96,10, Ž 97,1, Ž 99,1). Primárne sa neviaže na čas, ale predovšetkým je vyznaním viery v Boha Izraela a jeho stvoriteľské a spásne skutky (Ž 74,12-17, Ž 136, Ex 15,18). Pán je kráľom od počiatku a kráľovskú moc bude vykonávať až do konca. Podľa starovekej predstavy Semitov Boh upevnil svet v morskej priepasti na zemských pilieroch (1Sam 2,8, 2Sam 22,16, Ž18,6). Stabilita sveta je natrvalo zabezpečená.

„Kristus sa zaodel nádherou u tých, čo mali v obľube jeho slová, zaodel sa však mocou voči tým, čo sa stavali proti nemu. Máme napodobňovať Krista, stať sa jeho odevom. Kresťan môže byť plný nádhery pre tých, čo majú v priazni dobré skutky. Voči nepriateľom musí byť energický. Pokorný ľudia sú ako kameň, ktorý je na zemi, a pritom je pevný. Pyšný sa však podobajú dymu, lebo keď sú vysoko, rýchlo vyprchajú (Augustin).

Pánov trón je predstavený ako stred celého vesmíru, ktorému dodáva stabilitu. Pán zo svojho trónu zhora ovláda viditeľný svet a dáva mu stabilitu. Jeho večnosť je zárukou zmluvy so svetom, s Izraelom i s Dávidovou dynastiou. „Boží trón patrí podľa midraša medzi šesť skutočností, ktoré boli v Božej mysli ešte pred stvorením sveta: trón slávy, Kráľ Mesiáš, Tóra, Izrael, svätý chrám a pokánie.“ (Feuer) „Preto ak chce byť niekto miestom, kde tróni Boh, musí si v srdci pripraviť miesto, aby si tam Boh mohol sadnúť. Boží trón je miesto, kde býva. A býva vo svojom chráme. Jeho chrám nie je postavený z múrov. Ani svet nie je schopný obsiahnuť Boha. Svet nie je schopný obsiahnuť toho, ktorý ho stvoril. Kto ho teda obsiahne? Duša v pokoji, spravodlivá duša je jeho nositeľkou. Je to neobyčajná vec. Boží Duch nespočinie nikde inde, len na mieste, kde prebýva Boh.“ (Augustín) V súvislosti s týmto sú významné slová v knihe proroka Izaiáša: A na takéhoto zhliadnem: na pokorného a zroneného duchom a ktorý sa trasie pred mojimi slovami (Iz 66,2) „Keď si pokorný, tróni v tebe Boh“ (Augustin).

Vodné živly ohrozujú stvorenie i Božie kráľovstvo, no nemôžu ním zatriasť. Pán, ktorý bol kráľom už pred vznikom  sveta, premohol chaotické vody a určil im miesto pri vzniku sveta a účinne ich odráža i naďalej. Podľa sv. Augustína Duch Svätý predstavuje vodu, ktorá naplnila rieky (Jn 7,37-39). Plnosť vôd naplnila najprv apoštolov, ktorí sa stali riekami a nositeľmi Ducha. Pozdvihli svoje hlasy pri odvážnom ohlasovaní Kristovho posolstva. „Morské príboje sú obrazom pohrôm, čo jedna za druhou doľahli na Izrael, ako neprerušený príliv vĺn na morský breh. Ako hovorí: K čomu ťa prirovnám, dcéra jeruzalemská? Tvoja zlomenosť je veľká ako more, ktože ju zhojí? (Nár 2,13)“ (Alšich)

„Tento žalm vyzdvihuje Božie kráľovstvo, prameň pokoja, pravdy, lásky, ktorý kresťania vyprosujú v modlitbe Otčenáš, keď prosia: „príď kráľovstvo tvoje“. Modlitba kresťana má vrcholiť v radostnej dôvere a nádeji modliaceho sa, ktorý sa neraz v živote cíti zmietaný a bojí sa, že ho pohltia búrky dejín a zasiahnu hroziace temné sily“ (sv. Ján Pavol II). Veriaci nemá dôvod na strach. Pán je kráľ a všetko má pod kontrolou. Tento kráľ nám dal kľúč na udržanie stvorenstva a je ním Boží zákon, podľa ktorého sme vyzvaní žiť.  

„Ak mám myslieť na kráľovskú moc Krista, tak si ju predstavujem ako jeho, ktorý stojí na nohách, na hlave má korunu s poprepájaných tŕňov, na tele má plášť, na ktorom vidno stopy po bičovaní, skrátka troska človeka. Takto ho môžem nájsť medzi úbožiakmi zeme, v osobách, s ktorými sa nepočíta, tí, ktorí majú zmarené životy, nudní chudáci, uväznení, poslední, tí, ktorí by podľa mňa mali zmiznúť a ak by teda nezmizli z môjho pohľadu, bolo by lepšie, keby som aspoň necítil ich pach.“ (Paolo Vicini)

WordPress Video Lightbox Plugin