Žalm 81

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

Žalm 81

Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha,
jasajte Bohu Jakubovmu.
Vezmite harfy, udrite na bubon,
na ľúbu lýru a citaru.
Zatrúbte rohom pri nove mesiaca
i pri jeho splne v deň našej slávnosti.
Lebo také je nariadenie pre Izrael
a zákon Boha Jakubovho.
Taký príkaz dal Jozefovi,
keď vychádzal z krajiny egyptskej;
počul som reč mne neznámu:
„Z jeho pliec som sňal bremeno
a z jeho rúk ťažký kôš.
V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa,
za clonou búrky som ťa vypočul,
vyskúšal som ťa pri vodách meríbskych.
Počúvaj, ľud môj, svedčím proti tebe,
kiež by si ma poslúchol, Izrael.
Nebudeš mať iného boha,
ani sa nebudeš klaňať bohu cudziemu.
Veď ja som Pán, tvoj Boh,
ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny;
otvor si ústa a ja ti ich naplním.
Ale môj ľud nepočúval na môj hlas
a Izrael nedbal o mňa.
Preto som ich ponechal v tvrdosti ich srdca:
nech si len idú za svojimi preludmi.
Keby ma môj ľud bol poslúchol,
keby bol Izrael kráčal mojimi cestami,
ihneď by som bol jeho nepriateľov pokoril
a jeho utláčateľov svojou rukou pritlačil.
Zaliečali by sa mu nepriatelia Pánovi
a ich osud by trval naveky.
Kŕmil by som ho jadrom pšeničným
a sýtil medom zo skaly.“

Žalm 81 1. časť: komentár

Zdá sa, že tento žalm spievali na liturgických slávnostiach počas Novu (verš 4) (Nm 28, 11-15, Nm 10,10). Podľa iných sa pravdepodobnejšie spieval počas sviatku Stánkov, ktorý začínal v 15ti deň mesiaca Tishri (sept-okt) a spájal sa s veľkými prejavmi radosti počas ôsmych dní, podľa predpisu Zákona (Lv 23,29-40). V týchto dňoch ľud býval v stánkoch na spomienku 40tich rokov strávených v stanoch na púšti (Lv 23, 42-43). Novmesiac Tishri bol a aj je všeobecne považovaný u židov ako začiatok civilného roku. Bol oznamovaný zvukom trúby, alebo rohu a oslavovaný úplným oddychom a obetami ohňa Bohu (Lv 23, 24-25, Lv 25,9).

Tento žalm má zvláštny charakter,  je prevažne Božou rečou a patrí k trojici tzv. sviatočných žalmov (Ž 50, 81, 95). Dáva do pozornosti Božie činy v dejinách národa v súvislosti so Zákonom. „Na Nový rok (Roš hašana) Boh preukázal, že je našou silou, lebo nedovolil Egypťanom, aby nás ďalej zotročovali. Táto udalosť spôsobila náš radostný spev.“ (Radak). Podľa Talmudu je Ž 81 „piesňou dňa“ na každý štvrtok, lebo práve na piaty deň stvorenia (počnúc nedeľou) Boh urobil rozmanité pestrofarebné ryby a vtáky. Pohľad na nesmierny rozsah a škálu Božej tvorivosti pobáda človeka plesať, chváliť Boha spevom.“ (RošHaš). 

V žalme ide o radostné volanie v kultovom priestore počas sviatočného zhromaždenia. „Víťaznými fanfárami vyhláste svoje vyslobodenie z Egypta!“ (Meiri) „Trúbenie na šofar(Šofar je staroveký hudobný nástroj vyrobený z baranieho rohu, ktorý je dodnes súčasťou židovských sviatkov.)  je súčasťou liturgie na Nový rok, ktorý je aj dňom súdu, keď Boh sedí ako prísny Sudca na tróne a Izrael prosí o milosrdenstvo žalostivým zvukom šofaru, ktorý mení Boží hnev na zmilovanie.“ (Radak) „Verš 2 učí všetkých, ktorí sú v radosti, ďakovať Pánovi a spievať mu úplne oslobodení od všetkých úzkostí.“ (Kassiodor) „Kým mnohí ľudia jasajú pre hry v amfiteátri, kresťania jasajú Bohu na slávu. Kým mnohí jasajú pre Boha, ktorým je ich žalúdok, kresťania jasajú kvôli Bohu, ktorý zachraňuje. Jemu, ktorý je skutočne našim kráľom, patrí naše oslavné výskanie.“ (Euzébius)

Zvuk šofaru určoval začiatok sviatkov i dôležitých udalostí. „Trúbením na šofar sa pripomína ukončenie izraelského otroctva.“ (Radak) „Kážte s plnou dôverou nový život a nemajte strach zo zlyhania starého života.“ (Augustín) 

Boh je jediný, koho Izrael v bohoslužbe môže uctievať.  V Ž 81 sa spájajú dve významné udalosti z dejín Izraela. Ich priamym iniciátorom je Boh. Ten najprv posiela Jozefa do Egypta, aby zachránil národ, potom ranami pôsobí, aby zachránil národ z Egypta. „V kresťanskom živote sa duchovne obnovujú udalosti oslobodenia z Egypta. Kristus osvecuje a vedie k chápaniu svätých tajomstiev, učí večne sa radovať a vychádzať z Egypta. Kresťan musí uveriť v Ukrižovaného a zomrieť s ním, aby s ním mohol vstať z mŕtvych.“ (Barsanufius a Ján z Gazy)

„Počuť“ je kľúčovým slovom žalmu. V prvej polovici sa výraz nachádza na tomto mieste, aby upozornil na výnimočnosť nasledujúceho posolstva pochádzajúceho z Božieho sveta. V druhej polovici žalmu sa sloveso vyskytuje štyrikrát – vždy zaznieva z Božich úst. Po výzve počúvať na začiatku v. 9 hneď v jeho závere nasleduje želanie, aby Izrael počúval. Vo v. 12 Boh konštatuje, že Izrael nepočúva, aby sa v záverečnej časti žalmu tým istým spôsobom podmienilo požehnanie a naplnenie Izraela. Schopnosť či neschopnosť počúvať zohráva rozhodujúcu úlohu vo vzťahu Izraela k jeho Bohu. Vo v. 6 dochádza k nápadnej zmene osoby z tretej: varoval Jozefa… na prvú: počul som. Nielen žaltár, ale mnohé texty SZ zaznamenávajú náhlu zmenu osoby. Túto zmenu možno chápať v zmysle staroorientálnej poézie, kde tvorí dôležitý prvok rečníckeho umenia. Zmena osôb prináša náhle zmeny pocitov. „Keď katechumeni odišli z Egypta, teda keď sa rozhodli zanechať otroctvo a službu diablovi, počuli jazyk, ktorý nepoznali. Ešte ako pohania nepoznali evanjelium, ani Apoštola, ani prorokov. Postupne však po odchode z Egypta sa katechumeni zoznamujú s jazykom, ktorý predtým nepoznali, a po prekročení Červeného mora, teda po krste mu porozumeli.“ (Hieronym)

Od v. 6 začína hovoriť Boh – a to v obrazoch – o skutkoch vykonaných v Izraeli počas vyslobodenia z Egypta. Adresátom je Jozef, ktorý tu zastupuje Izrael. Obrazy symbolizujú ťažkú prácu v otroctve a vyjadrujú oslobodenie od nútenej práce v Egypte. Pre Augustína bremená označujú ťažkosti pre ľud v Egypte, ale aj bremená hriechov. V koši potom môžeme spoznať všetky otrocké práce, ako čistiť, hnojiť, nosiť zem, všetky veci, ktoré sa robia s košom. Označujú toho, kto hreší a je otrokom hriechu. Augustín označuje v košoch všetky pohrdnutia hodné veci tohto sveta. Boh však naplnil koše kúskami chleba. On si vybral veci, ktorým pohŕda tento svet, aby zneistil silných. Vo v. 8 vnímame skúsenosť volania a vypočutia a je známa ako vyznanie. V ňom je formulovaná opakovaná skúsenosť jednotlivca i národa (Ž 3,5). Izrael nemôže skúšať (Ž 95,5). Naopak, Boh môže skúšať Izrael aj jednotlivca. Skúšaním sa pritom rozumie skúmanie najvnútornejších úmyslov a zámerov človeka (Ž 11,4-5, Ž 17,3, Ž 26,2, Ž 139,23). „Boh vie všetko (Ž 139,1) a nepotrebuje skúšať ľudí na to, aby sa dozvedel, ako obstoja.“ (Feuer) „Ktokoľvek je v úzkosti, nech vzýva Pána a môže si byť istý, že bude vypočutý.“ (Hieronym)

Vo v. 9 dvakrát nástojčivo zaznieva slovo počúvať. Vyjadruje dôrazné napomínanie, varovanie, preto je možné ho preložiť aj ako „chcem ťa varovať“. Je tu trojnásobná výzva venovať pozornosť predchádzajúcim slovám. A skutočne, čo zaznieva z Božich úst v nasledujúcich dvoch veršoch, zodpovedá vážnosti a naliehavosti výzvy. „Boh chce varovať svoj ľud, akoby vravel: Po tomto všetkom, čo som ja urobil pre teba, aj ty by si mal počúvať mňa.“ (Raši) „Kresťan musí prosiť, aby mu bola daná milosť preniknúť Písmo. Len tak spozná v tom, čo číta, aká je vôľa Ducha Svätého.“ (Origenes)

Vo v. 10 vnímame, že kľúčovými vyjadreniami v žalme sú slovesné formulácie o nevlastnení a o neklaňaní sa bohom.  „Sklon k zlu ale nie je životnému poslaniu človeka celkom cudzí. Aj zdanlivo záporné povahové črty možno usmerniť disciplínou a využiť v službe. Ak ostane sklon k zlu neskrotený, stane sa pre svojho majiteľa odcudzencom a namiesto nástroja mu bude pánom.“ (Feuer). V tomto zmysle varuje Talmud: ak iný boh ovládne tvoje vnútro, postupne ovplyvní aj tvoje vonkajšie konanie a budeš slúžiť cudzím bohom. „V skutočnosti to, po čom každý žiadostivo túži a čo zbožňuje, to sa stáva pre neho bohom.“(Hieronym)

„Ja som Pán, tvoj Boh, tak spoznaj, aký naozaj som a spomeň si na dobro, ktoré som ti urobil, že som ťa vyviedol z Egypta.“ (Radak) „Boh vyzdvihol a vyniesol ľud na vyššiu existenciálnu a duchovnú úroveň.“ (Hirsch). Vo v. 11 je podčiarknutá neustála starostlivosť Boha o stravu pre svoj národ. Boh tak Izraelu dokazuje svoje pôsobenie vyvedením z egyptskej krajiny – oslobodením z otroctva. „Ak ma budeš počúvať, potom nebudeš ani hladný, ani smädný.“ (Radak) „Dôležité je, že kresťan prijme jedlo, ktoré mu ponúka Boh, Pán a Spasiteľ. On sám pozýva človeka jesť a on sám je jeho potravou. Záleží na človeku, koľko dostane. Ak bude chcieť, dostane v plnosti, ak nie, dostane len sčasti.“ (Hieronym)

Vo v. 12 Boh sám najprv hodnotí, ako sa ľud voči nemu správa. Základné postoje sú odmietnutie počúvať a neochota podvoliť sa, pričom oba možno charakterizovať ako aktívne odmietanie.  „Ani dramatický východ z Egypta nezanechal v nich trvácny dojem. Hneď na púšti odmietli poslúchať Boha, a tak aj bolo za čias sudcov, aj za čias kráľov po Dávidovi a Šalamúnovi, až kým nešli do vyhnanstva a nebol zničený chrám.“ (Radak). „Izrael netúžil po mne, dokonca opovrhli posolstvami, ktoré som im posielal po mojich vybraných prorokoch. Takto to pokračovalo, až nakoniec Boh prestal túžiť po nich, odviedol ich do vyhnanstva a zničil ich chrám. (Sforno, Feuer) „Keď totiž niekto spácha hriech a nedostane trest, toho je hodné oplakávať. Boh zanechal svoj ľud, pretože aj keď ich často trestal, nepochopili jeho príučku. Prosil ich, ale neuposlúchli. Zasiahol ich, ale oni necítili bolesť.“ (Hieronym)

Už to nie je ani „môj ľud“, ani Izrael, ktorého necháva napospas vlastným pánom a tvrdosti srdca, ale „on“. Ľud tak ostáva odkázaný na tvrdosť vlastného srdca a na vlastné plány. Obidva motívy – tvrdosť srdca aj kráčanie podľa vlastných plánov – sú zo SZ známe. Vyjadrujú rozhodnutie človeka nerátať s Bohom. Čo je následkom takéhoto životného postoja, sa ďalej nerozvádza, ale dá sa odčítať z poslednej časti žalmu, v ktorej Boh hovorí, čo všetko by ľud mal a ako by sa mu vodilo, keby počúval Boha. 

Oslavujeme sviatky, pretože Boh je definitívne s nami. „Jadro pšeničné a med zo skaly“, ktoré nás živia je Telo Kristovo. Vďaka nemu a cez neho sme naplnení milosťou, ktorá nám dáva predchuť budúcej slávy. Každá slávnosť, ktorú slávime, nám ponúka Božie posolstvo, ktoré sa môže zosumarizovať v tom, čo nám je oznámené v žalme: je pozvaním plným lásky zo strany Boha, aby sme počúvali jeho hlas a zachovávali s vernosťou uzavretú zmluvu. „počúvajte dnes jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.“ (Ž 95). Zdá sa, že Boh sám je ustarostený pre našu spásu. Akoby On sám prichádzal a žobral od nás trošku miesta v našom živote, aby ho mohol posvätiť. Nedovoľme teda, aby sa stratila táto jeho nádej a jeho očakávanie, ktoré má voči nám a pre našu spásu (Jn 16,22).

 

WordPress Video Lightbox Plugin