Komentár
Úvodné a záverečné zvolanie „halelujah“ – „chváľte Pána!“ posilňuje v žalme atmosféru chvály na začiatku tzv. Paschálneho halelu (Ž 113-118). Žalm sa unikátne začne trojitou naliehavou imperatívnou výzvou „chváľte“. Adresátmi výzvy sú Pánovi služobníci. V téme chvály sa pokračuje vo v. 2-3 už menej osobne a žalmista povzbudzuje chváliť. Vyjadrí však potrebu šíriť chválu bez prestania v čase a ohľadne priestoru má byť chválené všade. Silný dôraz na chválu v prvej časti žalmu, ale aj na jeho okrajoch odôvodnene urobil zo Ž 113 úvodný žalm Egyptského/Paschálneho halelu. Zvyšné časti žalmu budú prehlbovať teologické a spásne dôvody na chválu.
Pán nie je viazaný na jedno miesto, ale ako tróniaci kráľ sa zdvíha hore, kde prebýva v nebesiach, v nadzemskom svete, čím sa vyjadrí suverenita jeho bytia, ale i majestát. Zároveň sa ten istý Boh zohýna k ľuďom, „aby si všímal“, čo sa deje tu na zemi. Toto je obsahom veršov 4-6.
Vo veršoch 7-9 sa zodpovie, čo presne znamená blahosklonné pozorovanie Boha na zemi. Ide o milosrdenstvo voči marginalizovaným osobám, konkrétne voči úbohému a chudobnému mužovi a voči neplodnej žene. Teda Boh vyslobodzuje ľudí zo sociálnej smrti a dáva núdznym mužom aj ženám skvelú budúcnosť v prostredí svojho ľudu a plnosť života.
Tento žalm stojí v závere druhej halelovej triády Ž 111-113 (prvá skupina bola Ž 104-106) a zároveň je vstupom do Paschálneho halelu. Má určité tematické vzťahy s dvoma predošlými žalmami. Keďže Ž 113 je o majestáte a milosrdenstve Pána, je pozoruhodné, že Ž 111 je chválospev o veľkosti a milosrdenstve Pána a Ž 112 je zasa chválou o milosrdenstve človeka.
Žalmistovi ide v texte o vyjadrenie chvály Pána vzhľadom na jeho vzťah k svojmu ľudu. Žalm 113 sa dá kvalifikovať ako vyjadrenie obdivu zo strany človeka ako obmedzeného bytia voči Pánovi za to, že je taký, aký je, a za to, že neobmedzene slobodne a s láskou koná v prospech svojich stvorení. Boh je dokonalé bytie a jeho podstatou je láska Trojice božských osôb. Boh však dáva túto lásku poznávať aj človeku, a tak človek môže mať účasť na Božom živote. Láska je teda vlastným prostredím komunikácie Boha a človeka.
Prvoradým motívom oslavy Pána je on sám ako taký. Niektorí autori považujú Ž 113 za Magnificat Starého Zákona. Spev Magnifikat dáva do popredia Boha, ktorý zasahuje do konfliktu mocnárov a ponížených, hladných a bohatých… Spev Ž 113 na druhej strane vyzdvihuje Božiu láskavosť, ktorá sa ujíma chudobného, úbohého, neplodnej… Ide teda o oslavu Boha, ktorý k sebe dvíha človeka.
Tento žalm je spevom zachránených, ktorí oslavujú Božiu moc.
