Žalm 119 – Samech

Žalm 119 Samech komentár: 

Témou strofy „samech“ je dvojtvárnosť versus Tóra. Žalmista sa zaoberá subtílnejšou problematikou. Dvojtvárnosť, klamstvo (v. 118) sa navonok javia ako istý postoj či ako pravda, pri pozornejšom skúmaní sa z pravdy stáva klamstvo. Na odhalenie je však nevyhnutné skúmanie a hlavne časový odstup a náprava. To sú hlavné kategórie, ktoré sa v osemverši dostávajú k slovu: čakanie (spoliehanie sa) na slovo za štítom v úkryte (v. 114), podopretie (ujatie sa) a nádej (v. 116), následné odstrčenie a odstránenie klamstva a bezbožnosti (v. 118. 119) s výsledkom vyznania prináležitosti k Bohu zmluvnými formulami. Strofa „samech“ patrí, pokiaľ ide o formu k najprecíznejšej strofe, zachovávajúcej pravidlá formálnych ohraničení vlastných Ž 119. „Nasledujúcich osem veršov sa v hebrejčine začína okrúhlym, uzavretým písmenom samech, ktoré znamená podporu, oporu a ochranu. Ochranu zo všetkých strán naznačuje už kruhový tvar písmena, ale najmä sloveso podporovať, podopierať, oprieť (samach). Pán je oporou (aktívne) pre každého, kto sa oňho opiera (pasívne). Písmeno samech má číselnú hodnotu šesťdesiat, a pretože v Piesni piesní čítame: Hľa, lôžko Šalamúna! Vôkol neho šesťdesiat hrdinov z hrdinov Izraela (Pies 3,7), toto číslo (písmeno) je synonymom maximálnej ochrany. Keď je niekto rozhodný vo viere a všade vníma Božiu prítomnosť, je dookola chránený zo všetkých strán, na rozdiel od polovičatých dvojtvárnych, ktorým je Boh ľahostajný.“ (Feuer)

Verš 113: „Nenávidím ľudí dvojtvárnych, ale tvoj zákon milujem.“

Prvý verš, ako zvyčajne, oznamuje tému strofy. Tou je protiklad medzi nenávisťou a láskou. Na rozdiel od vrúcneho vyznania lásky k Tóre v sfrofe mem, v strofe samech žalmista vyjadruje jednoznačný postoj voči Tóre v protiklade s nejasnosťou a klamstvom. Jasný postoj voči Tóre stojí v ostrom kontraste k rozštiepenosti a dvojtvárnosti. „Žalmista nenávidí dvojtvárnych. Tento výraz označuje ľudí so zlými úmyslami, zamýšľajúcich myšlienky neprávosti, skazy:

Iz 59,7: „Ich nohy bežia do zlého, náhlia sa prelievať krv nevinnú, ich myšlienky sú myšlienky skazy, zhuba a rúcanie je na ich ceste.“

Prís 6,18: „srdce, ktoré snuje zlé zámery, nohy, čo bežkom utekajú za zlom“

Podobný význam ako tieto podlé zámery dvojtvárnych ľudí majú aj také myšlienky, ktoré nedajú človeku pokoj a stále znova sa vracajú: 

Jób 20,2: „Preto mi tie myšlienky prichádzajú, pre pocity je to, čo mám v sebe.“ (Raši)

Verš 114: „Ty si mi ochrana a záštita, na tvoje slovo sa najviac spolieham.“ (Ty si mi úkrytom a štítom, na tvoje slovo čakám“ – hebr. originál)

V tomto verši nejde o boj: skôr by sa dalo hovoriť o pasívnej obrane. Nespomína sa tu ani meč, ani pošliapanie šijí nepriateľov. Súčasť vojenskej výzbroje – štít – má v Žaltári povahu vyznania viery:

Žalm 3,4: „Ale ty, Pane, si môj ochranca, moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.“

Žalm 18,3.31: „Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj. Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca… Božia cesta je čistá, ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.“

Žalm 28,7: „Pán je moja pomoc a môj ochranca. V neho dúfalo moje srdce a prišla mi pomoc; zaplesalo moje srdce a za to mu spevom ďakujem.“

Žalm 33,20: „Naša duša očakáva Pána, on je naša pomoc a ochrana.“

Žalm 59,12: „Nepobi ich, aby môj ľud nezabudol; rozožeň ich svojou mocou a zraz ich k zemi, Pane, môj ochranca.“

Žalm 84,10.12: „Bože, náš ochranca, pohliadni a pozri na tvár svojho pomazaného… Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán; neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti.“

Žalm 115,9-11: „Dom Izraelov dúfa v Pána, on je ich pomoc a záštita. Dom Áronov dúfa v Pána, on je ich pomoc a záštita. Všetci bohabojní dúfajú v Pána, on je ich pomoc a záštita.“

Žalm 144,2: „On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy, on je moje útočište a môj osloboditeľ; on je moja záštita, na ktorú sa spolieham; on mi podrobuje môj ľud.“

K štítu žalmista pridáva úkryt, čo je predovšetkým v reči žalmov symbol Pánovej ochrany:

Žalm 27,5: „ A on ma vo svojom stane schová v deň nešťastia, ukryje ma v skrýši svojho príbytku a postaví ma vysoko na skalu.“

Žalm 31,21: „Záclonou svojej tváre ich kryješ pred zúrivosťou ľudu. V stánku ich chrániš pred svárlivými jazykmi.“

Žalm 32,7: „Ty si moje útočište, ochrániš ma pred súžením; zahrnieš ma radosťou zo spásy.“

Žalm 62,5: „Stroja sa zvrhnúť ho z popredného miesta; v klamaní majú záľubu, dobrorečia svojimi ústami, no v srdci zlorečia.“

Žalm 91,1: „Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva a v tôni Všemohúceho sa zdržiava…“

Ide tu o výroky, ktorými komunikuje svoju skúsenosť iným. Z kontextu strofy je zrejmé, že jedinou zbraňou žalmistu je Tóra v jej rozličných podobách: slovo, prikázanie, výrok… Žalmistov postoj je pevný voči protivníkom a priamy v jeho očakávaniach od Boha. Po vzdychoch alebo žalobách niet stopy. „V boji, ktorý vedieme proti diablovi a jeho démonom, potrebujeme Boha ako pomocníka a podporovateľa. V takom boji pomohol Pán aj nášmu prorokovi. Boh ho ochránil a on v úkone vďakyvzdania vyriekol tieto slová: Ty si môj pomocník a môj podporovateľ. Vzápätí dodal: Zdvojnásobila sa moja nádej, v tvoje slovo (na tvoje slovo som upäl nádej). Prečo nehovorí jednoducho: v tvoje slovo som dúfal? Tí, ktorí dúfajú, neostávajú totiž v tom stave, v ktorom sa nachádzali, keď začali dúfať. Keď napredujú na ceste k Bohu, ich nádej rastie do tej miery, do akej rastie aj ich láska. Najmä vtedy, keď nám Boh pomáha, naša nádej rastie spolu s túžbou po Bohu.“ (Origenes)

Verš 115: „Odstúpte odo mňa, zlomyseľníci, ja chcem zachovať príkazy svojho Boha.“ („Odvráťte sa odo mňa, ničomníci. Ja sa chcem riadiť prikázaniami svojho Boha.“ – hebr. originál)

Zvolanie je v celom žalme jedinou prosbou, ktorá nie je adresovaná Pánovi. Ide o skupinu ľudí, od ktorých sa žalmista jednoznačne dištancuje. Ničomníci ho aktívne ohrozujú. Priamo ich vyzýva, aby tak nekonali, pričom v nasledujúcom výroku vyjadruje túžbu žiť podľa Božích prikázaní bez toho, aby ho nepriatelia obmedzovali. „Dávidove slová sú tu adresované jeho úhlavným nepriateľom, Doegovi a Achitofelovi. Pýta sa ich: Prečo mňa musíte stále prenasledovať? Aspoň na hodinu mi dajte pokoj, aby som sa mohol stíšiť a venovať Tóre! Dávid je teda v biednom položení a preto volá: odvráťte sa odo mňa, ničomníci.“ (Midraš Šocher)

„Ja chcem zachovať príkazy svojho Boha.“ Žalmista sa v obrane proti ničomníkom odvoláva na Boha. Označenie Boha za „svojho“ sa v žalme vyskytuje iba na tomto mieste. Toto oslovenie, ktoré je v Žaltári pomerne časté:

Žalm 7,2.4: „Pane, Bože môj, k tebe sa utiekam, zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú, a vysloboď ma,… Pane, Bože môj, ak som sa čohosi zlého dopustil, ak som si ruky poškvrnil zločinom,…“

Žalm 13,4: „Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, daj svetlo mojim očiam, aby som v smrti nezaspal.“

Zvyčajne prízvukuje blízky, osobný vzťah k Bohu, založený na osobnej skúsenosti. 

Verš 116: „Ujmi sa ma podľa svojho prísľubu a budem žiť; a nezahanbi ma v mojej nádeji.“ („Podopri ma podľa svojho výroku a budem žiť a nezahanbi ma pre moju nádej.“ – hebr. preklad)

Žalmista vo svojom boji s ničomníkmi doteraz vyjadril vlastný postoj a s ním súvisiace konanie. To zachytáva jeho vnútorné pohnútky, ukotvené v dôvere v Boha, ako aj vonkajšie prejavy v jednoznačnom odmietnutí akejkoľvek komunikácie s ničomníkmi. Posledné prosby adresuje Bohu a sú prejavom hlbokého presvedčenia o platnosti a sile Pánovho výroku. Žalmista využíva význam písmena abecedy, ktorým začína strofu a ktorý je známy študentom Tóry: samech – opora, podpera. Tu je v podobe slovesa „podopri“ (ujmi). Aj tento výraz sa vyskytuje iba jediný raz v žalme na tomto príhodnom mieste. Doba trvania, ktorú si vyžaduje odhalenie dvojtvárnosti a klamstva, je náročná, a preto je vítaná každá opora. Žalmista sa spolieha znova na Pánov výrok a je presvedčený, že bude žiť. Takto vyjadrená túžba po živote je v žalme trikrát dôsledkom Pánovho konania a vždy súvisí s ekvivalentom Pánovej Tóry. Boh – sudca je základom jeho nádeje. 

Verš 117: „Podopri ma a to ma zachráni, vždy sa budem tešiť z tvojich ustanovení.“ („Podpor ma a budem zachránený a stále budem dbať na tvoje ustanovenia.“ – hebr. preklad)

Žalmista vytrvalo prosí Pána o podporu. Dôležitosť prosby a závažnosť situácie zvýrazňujú slovesá: žiť, nezahanbiť, zachrániť. Pán má chrániť žalmistu, aby tento mohol dbať na ustanovenia. Vždy, keď v žalme prosí o záchranu, je to iba preto, aby mohol „vyhľadávať nariadenia“ (dbať na príkazy – v. 94), stále dbať na ustanovenia alebo „zachovávať usmernenia“ (v. 146). Postoj k ustanoveniam je určujúci pre Pána aj pre človeka. Zaujímavé je vyjadrenie vzťahu žalmistu ku ustanoveniam. Základný význam hebr. je „hľadieť“. Nie je to však zrakový vnem. Sloveso v tomto tvare 12- krát vyjadruje intenzívne hľadenie, pozorovanie, starostlivé prezeranie. Tento druh hľadenia sprevádza zvyčajne hlbší zmysel. Prorok Izaiáš hovorí o vzhliadnutí tvorcu počas trestu, ale aj o nazeraní na Boha v mesiášskom kráľovstve. Hľadenie človeka na Boha nesie známku rešpektu a úcty, čo preklad slovesa „dbať“ (tešiť sa) dobre vystihuje. V pozadí tohto tvrdenia rezonuje viackrát vyjadrená skúsenosť žalmistu z trvale prítomných emócií šťastia a radosti, sprevádzajúcich aktivity spojené s Tórou. „Pomoc, ktorej sa žalmistovi už dostalo (v. 114), mu nestačí, preto opätovne žiada Boha, aby mu neustále pomáhal. Keď hovorí slová budem zachránený, chce tým vyjadriť, že táto záchrana sa ešte nemôže realizovať, kým sme tu na zemi. Až keď opustíme tento život, budem môcť byť zachránení, keď budeme žiť spolu s vyvolenými anjelmi. Navyše, keď Boh príde človeku na pomoc, bude môcť spolu so žalmistom povedať: Neustále budem uvažovať o tvojich ustanoveniach, t. j. nielen na tomto svete, ale aj v budúcom živote, lebo tam hore budeme uvažovať o ustanoveniach z tváre do tváre, nielen nejasne, ale v pravde:1Kor 13,12: Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.“ (Origenes)

Verš 118: „Zavrhuješ všetkých, čo opúšťajú tvoje ustanovenia, lebo ich zmýšľanie je klamné.“ („Odstrčil si všetkých, čo bočia od tvojich ustanovení, lebo samé klamstvo je ich nečestnosť.“ – hebr. originál)

Bočenie od Pánových ustanovení sa opisuje ako klamstvo, bližšie určené ako ich nečestnosť. Klamstvo je v žalme známym pojmom. Tri razy v súvislosti s cestou alebo chodníčkom, ktorý je opakom správnej cesty (v. 69.104.128) Tých, ktorí klamú, sa len pomaly darí odhaľovať, čo žalmista mimoriadne nápadito postupne predkladá: neosobná dvojtvárnosť (v. 112), ničomníci (v. 115), tí, čo bočia od ustanovení (v. 118), bezbožní (v. 119). Zároveň ukazuje, aké ťažké je postaviť sa klamstvu. Na začiatku vyjadruje jednoznačný vnútorný postoj nenávisti, ktorý je aj deklamuje odmietnutím komunikácie s ničomníkmi (. 115), no tiež dôrazne dáva najavo skutočnosť, že je nad jeho sily usvedčiť a rozsúdiť klamstvo. Preto sa opakovane doprosuje Pánovej pomoci a jeho zásahu (v. 116.117), pričom mu ostáva len čakať a spoliehať sa na Boha. Klamstvo je tu spojené s nečestnosťou. 

Verš 119: „Ako odpad ničíš všetkých hriešnikov na zemi, preto tvoje prikázania milujem.“ („Ako trosku odstraňuješ všetkých bezbožných zeme. Preto milujem tvoje usmernenia.“ – hebr. originál)

Spojenie milujem tvoje ustanovenia súvisí s prvým výrokom strofy: Tvoju Tóru (Zákon) milujem. V konfrontácii s dvojtvárnosťou a klamstvom sa láska k ustanoveniam skúsenosťou posúva do oblasti zmluvného vzťahu, v ktorom si Boh aj žalmista plnia povinnosť zmluvných strán.

Verš 120: „Telo sa mi chveje od strachu pred tebou, lebo sa bojím tvojich rozsudkov.“ („Rozochvelo sa mi telo od strachu pred tebou a bojím sa tvojich rozhodnutí.“ – hebr. originál)

Strach z rozhodnutí je v žalme ojedinelá formulácia. Zo štyroch výskytov slovesa „báť sa“ (v. 63.74.79.120) sa tri týkajú spoločenstva tých, čo sa boja Pána. Posledný raz sa strach spomína iba v súvislosti so žalmistom. Hebrejské slovo súvisí s drsnou vyhrotenou skúsenosťou, pri ktorej naskakuje husia koža. Žalmistovo telo takto reaguje na strach pred Pánom. Pre strach má hebrejčina bohatý slovník. Tu však stojí strach so špecifickým významom, pretože sa spája so známou teol. kategóriou strachu pred Pánom. Strach pred Pánom nemá všeobecný význam etického konania. Je to výraz pre vernosť Izraela jeho Bohu. „Ľudská prirodzenosť má zo všetkých vášní najväčšiu slabosť práve pre zmyselnú túžbu, pretože táto choroba na ňu útočí tisíckami spôsobov. Je len jediný prostriedok, ktorým sa dá brániť proti týmto vášňam, a tým je očistenie našej duše, ktoré sa deje pôsobením mystéria pravej viery. Základom pre tých, čo uverili v toto mystérium, je pohľad na utrpenie toho, ktorý trpel za nás. Utrpenie je kríž. Kto naň hľadí, tomu jed žiadostivosti neuškodí. Hľadieť na kríž znamená urobiť celý svoj život mŕtvym a ukrižovaným pre svet, takže ním skutočne nijaký hriech nebude môcť pohnúť. Ako hovorí aj prorok, treba si bázňou pred Bohom nechať ako klincom preniknúť svoje telo… Závisť je smrtonosný bodec, skrytá zbraň, choroba ľudskej prirodzenosti, žlčovitý jed, dobrovoľná hniloba, bolestivá strela, klin v duši. Vášne majú akoby klince, ktorými pribíjajú dušu k telu. Vo vzlete do výšky, na ktorý je duša predurčená a ku ktorému ju priťahuje Dobro, jej môžu brániť vášne. Tie ju nielen ťahajú na opačnú stranu, ale nimi je duša priam priklincovaná k zemi. Takto je ťahaná na dve strany a môže sa obrazne povedané „roztrhnúť“. (Gregor Nysský)