Komentár
Podobne ako iné žalmy vďaky a chvály, aj Žalm 116 je svedectvom o Božej dobrotivosti a spravodlivosti.
Prvá časť žalmu hovorí o niečom veľmi silnom a to je vzťah lásky. Láska je „motorom“ vďakyvzdania. Žalmista hovorí o Bohu zmluvy, ktorý je milostivý, spravodlivý a milosrdný. Boh podľa neho pomáha maličkým, zraniteľným. Žalmista je presvedčený o Božej dobrote a priazni. Meditácia ho vedie k obnove vďačnosti za Božiu záchranu, k väčšej vernosti a úplnému obráteniu sa k Bohu.
Druhá časť žalmu je návratom k skúsenosti utrpenia. Aj v prostredí ľudskej zrady žalmista dôveruje Bohu a s nadšením mu ďakuje, že ho neopustil. Je presvedčený, že so žiadnou vďakou ani sľubmi nemožno vykompenzovať Božiu dobrotu. Preto žalmista, ktorý unikol horkému kalichu utrpenia, s radosťou dvíha kalich spásy. Ponížene a s radosťou vyznáva, že patrí k rodine Božieho stvorenia, ktoré s ním spája láska a vernosť.
Žalmista trvá na tom, že Boh pomáha tým, ktorí si sami pomôcť nemôžu. Jeho presvedčenie je v protiklade so zaužívaným svetským názorom, že človek je vždy odkázaný len sám na seba. Žalmista volá po úplnej a bezvýhradnej závislosti od Boha, po dôvere v neho. Ľudská bezmocnosť je najzreteľnejšie zjavná vo chvíli, keď človek čelí smrti. Žalmista je presvedčený, že s dôverou v Boha, ktorý zachraňuje, sa dá prekonať aj táto na prvý pohľad neprekonateľná prekážka. Má to byť dôvera s rozmerom vďaky za Božiu lásku a záchranu.
Modliaci sa žalmista držal pochodeň svojej viery vysoko, hoci jeho pery poznačila horkosť zúfalstva a nešťastia. Okolo sa totiž dvíhala akoby ľadová stena nenávisti a klamstva, lebo blížny sa ukázal ako neverný a klamár. Prosba sa však mení na vďaku, lebo Pán pozdvihol svojho verného z víru klamstva. Pán sa nad dôverujúcim s láskou skláňa. Boh nie je ľahostajný voči dráme svojho stvorenia, ale láme jej okovy. Modlitba žalmistu tak dostáva komunitný charakter.
Prvotní kresťania tento žalm poznali. Sv. Pavol neochvejne veril v Kristovo vzkriesenie a tým aj vo svoju záchranu, hoci zápasil s utrpením a podliehal ľudským slabostiam:
2 Kor 4,13: „Uveril som, a preto som povedal, aj my veríme, a preto hovoríme.“