Komentár
Žalmista vzdáva vďaky Bohu pred tvárou jeho anjelov, obrátený k jeho chrámu za jeho dobrotu a vernosť, ktorú mu daroval pri pomoci o ktorú prosil.
Obdržané dobrodenie vedie žalmistu ku všeobecnej úvahe, ktorá ide ďalej ako osobný prípad: veľký a vznešený je Pán, hľadí na pokorného a dvíha zrak ďaleko od pyšných: z tohto dôvodu si žalmista želá, aby sa ku jeho chvále pridali aj králi zeme. Modlitba končí vyjadrením dôvery a túžby, aby Pán neopustil toho, ktorého zachránil a aby naplnil to, čo pre neho začal konať – jeho dobrodenia.
Vzývanie anjelov, ktoré sa nachádza v žalme, dala veriacim príležitosť, aby sme sa tento žalm modlili na sviatky svätých anjelov. Potvrdzuje sa tým to, že „v pozemskej liturgii sa zúčastňujeme na ochutnávaní tej nebeskej, ktorá sa slávi vo svätom meste Jeruzaleme a spolu s so všetkými nebeskými chórmi spievame Pánovi hymnus oslavy.“ (SC, 8)
