Komentár:
„Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační.“ („Kiež by si zabil, Bože, bezbožného! A vy, krvilačníci, odvráťte sa odo mňa!“ – hebr. originál) (verš 19.)
Negatívne postavy sa na scénu dostávajú znenazdania a žalmista sa cíti pod ich tlakom. Bezbožný a krvilačník sú žalmistovými nepriateľmi a on sa bráni dvoma spôsobmi: prosí Boha, aby ich zabil a vyzýva priamo ich, aby sa odvrátili a prestali ho obťažovať:
Žalm 6,9: „Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.“
Preklínanie a túžba po smrti protivníkov je výsledkom presvedčenia o nekompatibilite Boha so zlom. Keďže zlo je zastúpené ľuďmi, títo musia zmiznúť, ak má zmiznúť zlo. „Predtým sa žalmista venoval paradoxu Božieho predvídania a ľudskej slobodnej vôle. Teraz sa sústreďuje rovnako na nepochopiteľnú dilemu: na zjavnú nespravodlivosť, ktorú predstavuje úspech bezbožných. Volá: Keby si zabil, Bože, bezbožného, tento problém by bol úplne vyriešený.“ (Maharam Arama) „Žalmista nechce povedať, že Boh zabíja hriešnika. Hriešnik zomiera s Kristom, aby žil v Kristovi. Je zabitý, keď zomrie tomuto svetu. Takto vlastne zomiera hriešnik. Smrťou všetkým hriechom a nerestiam sa obnovuje a narodí sa pre život v Duchu.“ (Hilár z Poitiers) „Božia milosť opúšťa pyšných, a preto ich samotná pýcha zabíja.“ (Augustín)
„Oni zlomyseľne hovoria o tebe, márnivo sa dvíhajú nad teba.“ (Oni hovoria o tebe pre ich intrigy, dvíhajú sa márne tvoji protivníci.“ – hebr. originál) (verš 20.)
Text bezprostredne nadväzuje na v. 19. Bezbožní a krvilačníci sú teraz obvinení aj z konania proti Bohu. Ich hovorenie je charakterizované ako intrigy namierené proti Bohu. Nasleduje konanie, dosl. „dvíhanie“, ktoré je však márne. „Tí, ktorí budú prisahať v tvojom mene na zradu, márne sa zaprisahávať, tvoji nepriatelia.“ (TgTeh)
„Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe?“ („Či nemám nenávidieť tých, čo nenávidia teba, Pane, a k tým, čo sa proti tebe stavajú, pociťovať odpor?“ – hebr. originál) (verš 21.) Žalmista identifikuje Božích nepriateľov so svojimi a dvoma rečníckymi otázkami zdôvodňuje svoju pozíciu. Nenávisť môže byť morálne pozitívny postoj, ak je nasmerovaná na niečo negatívne, v tomto prípade na tých, ktorí nenávidia Pána. Slovesný koreň „nenávidieť“ pokrýva celú škálu postojov (zanedbávanie, odmietanie, osobnú preferenciu, až po averziu a nepriateľstvo), pričom v našom prípade má táto nenávisť emocionálny základ a neznamená snahu ublížiť. Stavia sa na obranu Boha a usiluje sa o spravodlivosť. Títo protivníci sú ďalej charakterizovaní tým, ž sa stavajú proti Bohu. Je to prejav odporu a vzbury.
„Skrz-naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.“ („Neskonalou nenávisťou ich nenávidím, nepriateľmi sa mi stali.“ – hebr. originál) (verš 22.)
Postoj žalmistu voči nepriateľom sa ešte stupňuje a nenávisť dosahuje najvyšší možný stupeň – je teraz neskonalá. Tento výraz je odvodený od koreňa „prísť na koniec, byť dokončený, úplný“, takže sa mu stali nepriateľmi. Týmto žalmista potvrdzuje, že sa dokonale stotožnil s Božou vecou a nepriatelia Boha sa stávajú jeho vlastnými nepriateľmi. „Dokonalá nenávisť nemá nijaký iný dôvod ako horlivosť za Pána. Je súbežná s dokonalou láskou, ktorá miluje z čistej lásky k Bohu.“ (Origenes) „Ako kresťania závisíme od Božej lásky, teda milujeme, čo miluje Pán, a nenávidíme, čo nenávidí Pán. Nikoho neprenasledujeme, nenávisťou, ale trpíme pre nepriateľov, žialime za nich a zomierame za nich.“ (Teodoret z Kýru) „Žalmista nenávidí v nepriateľoch nimi spáchané hriechy, ale miluje v nich Božie stvorenia.“ (Augustín) „Tento verš môžeme použiť ako Božie slovo proti zlým myšlienkam, ktoré sa chcú dostať do nášho srdca. Na tieto myšlienky sa musíme rozhnevať ako na najväčších nepriateľov a kvôli ochrane srdca môžeme recitovať tento žalm. Bude to pre tieto myšlienky veľmi silný úder a ony ustúpia, no úplne nezmiznú.“ (Nikodém Agiorita)