Žalm 59 2. časť komentár
„Je hlboká noc, žalmista je ukrytý vo svojom dome, vonku sa zúriví psy zhromažďujú na cestách mesta a krúžia dookola. Je to obraz síl, ktoré chcú priniesť tragédiu, a tak sa stáva tento obraz podobenstvom strachov života, jeho príšer, mečov, ktoré sú pripravené zasiahnuť slabého. Refrén v žalme o psoch (v. 7.15) je tak symbolickým zvýraznením prízrakov zla, ktoré nás obklopujú. Ale nakoniec sa horizont otvára: prichádza svitanie, na cesty mesta sa vracia ticho a pokoj, svetlo slnka nám vracia život. Toto je podobenstvom spásy, ktorej „jedinou záštitou“ je Boh. Iba on môže ustráchanému človeku priniesť ochranu. A tento človek potom začína spievať (v.17- 18) svoj hymnus vďaky a nádeje. Takto sa uzatvára temná noc, ktorá nie je ani tak chronologická, ako skôr duchovná.“ (G.F.Ravasi, D.M.Turoldo)
Aj tento žalm je prosbou o pomoc zo strany Dávida, ktorý je obklopený svojimi
prenasledovateľmi a jedine Boh je ten, ku komu sa utieka. Žalmy predtým opisujú situáciu, v ktorej sa Dávid nachádza, keď je prenasledovaný Saulom a jeho ľuďmi, ktorí ho chcú eliminovať. Aj v tomto žalme vidíme ten istý kontext so Saulom, ktorý posiela svojich ľudí, aby zabili Dávida. V tejto situácii vidíme ako sa Dávid utieka vždy ku svojmu Jedinému Bohu, ktorý ho nikdy nezradil a ani neopustil, vie, že sa k nemu môže utiekať a svoju srdce odovzdáva jemu, aby ho oslobodil od prenasledovateľov a uvrhol ich do svojho hnevu.
Text tohto žalmu nie je veľmi jasný. Žalmista opisuje dosť ťažkú situáciu pre seba a pre svoje mesto, proti ktorému sa spájajú vonkajší nepriatelia a vnútorní zradcovia. Vnútorné utrpenia spravodlivých a prorokov SZ zoči voči rozporom a nenávisti, ktoré delili ich mesta, hlavne v najkľúčovejších momentoch histórie sú veľmi zreteľné. V týchto momentoch jediným pevným a oporným miestom sa javí Božia ochrana a k nej sa tieto sväté duše, ktoré sú bez inej nádeje utiekajú. Vďaka týmto vyvoleným už vtedy Boh skracoval čas súženia.
Cirkev plače s tými, ktorí plačú, berie za svoje utrpenia národov a snaží sa byť sprostredkovateľkou pokoja – táto jej úloha spočíva v znovu prinášaní pokoja – pokoj s Bohom vo svedomiach, inštitúciách, vo vláde národov. Každý kresťan je skutočným bojovým poľom. Boj nadobúda každý deň rôzne tváre. Ku pokušeniam provokovaným zvonka a od nepriateľa, ktorý chodí okolo ako zúrivý lev, ktorý hľadá korisť sa pridávajú naše osobné slabosti (Rim 7,23-24). Ale omnoho silnejšou sa stáva dôvera a nádej v Ježiša Krista nášho Spasiteľa. Máme stále volať o pomoc k Pánovi, aby nás zachránil.
Boh nás v čase pokušení prichádza hľadať, pretože my sami seba nepoznáme, no vďaka týmto pokušeniam a skúškam nám môže ukázať pravdu o nás. Milosrdenstvo nie je iba Božia statická vlastnosť, ale prejavuje sa v jeho konaní voči ľuďom. Je definované tým, že predchádza, teda je stále vpredu a pripravené pomôcť najmä v konfrontáciách s protivníkmi. Dávid chce povedať:
„Môj Boh, moje milosrdenstvo!“ (sv. Terézia z Avily).
„Potešujme sa a plesajme v Pánovi. Božie Srdce sa vylieva na zem a jeho vyliatie
nebude stratené kvôli zlám zeme a nakoniec bude on, ktorý vyhrá, Pán.“ (Bl. Alojz Orione)