Komentár:
Zatiaľ čo žalm 4 je večernou modlitbou, žalm 5 je rannou modlitbou. Hoci žalmista spal v pokoji a istote, zobúdza sa zo vzdychmi a krikom. Taká je i naša skúsenosť, i naša viera sa častokrát kolíše.
Žalmista teda každé ráno obracia svoju modlitbu k Jedinému, ktorý sa nestráca, Kráľovi a Bohu, ktorého pevná vernosť nezávisí od chvejúcej sa dôvery jeho ľudu. Ako však žalmista môže úplne isto vyhlásiť, že aj dnes bude kráčať verne, aj keď je obkľúčený osobami, ktoré sú arogantné, plné klamstva a násilia? Iba v sile vernej Pánovej lásky. Iba v jeho láske – vernej zmluve, nedotknuteľnej, milosrdnej a neuväzniteľnej – nás môže udržať vernými v tomto svete.
Zvoláva Božiu pomoc v modlitbe a s naliehavosťou sa snaží privolať jeho pozornosť. Už od rána je pred Pánom a je plný dôvery, pretože vie, že nespravodlivých Boh nevypočuje. Pán je čistá svätosť a preto ničí zlobu tých, ktorí žijú namyslene. Žalmista vníma seba samého ako Božieho hosťa v jeho chráme, kde vstupuje s úctou, ale aj s veľkou nádejou. Tam prosí Pána, aby mu pomohol žiť v spravodlivosti a v pokoji od nepriateľov, aby ich potrestal za ich zlobu. Avšak taktiež túži po tom, aby ochraňoval tých, ktorí sa k nemu utiekajú, aby mohli pocítiť radosť. Spravodlivému človeku Boh dopraje dobrodenia a požehnanie.
Staroveký komentátor vysvetľuje, že slová 4 verša tohto žalmu „za rána počúvaš môj hlas, za rána prichádzam k tebe a čakám…“ boli vyslovené, aby prvé činnosti dňa boli zasvätené na službu Bohu v modlitbe. Liturgická modlitba spoločenstva veriacich je modlitbou Krista a jej obsah je vnuknutý Božím Duchom. (Rim 8, 26-27)
Spoločenstvo veriacich sa utieka k tomuto žalmu v liturgii, aby prosila Pána o vypočutie jej modlitieb, a aby bol vnímavý k jej kričaniu o pomoc. Liturgická modlitba je skutočným Božím darom.
Keď prijmeme túto modlitbu, hostíme v nás Slovo, snažíme a pochopiť, čo chce vyjadriť v našom mene. Obliekame ho takpovediac do našich citov, kladieme do jeho rúk naše úsilia a námahy, zverujeme mu svoj život. Takto sa Slovo, potom ako prijal našu slabosť, predstavuje pred Pánom, aby sa za nás prihováral.
Žalmista uzatvára svoju modlitbu s typickým prejavom nádeje. Faloš nebude mať posledné slovo! Tí ktorí nachádzajú útočište v Bohu a v jeho Slove budú plní jasania a spevov radosti navždy. Všimnime si: Božia pravda víťazí, ale je to pravda, ktorá je sprevádzaná radosťou! Božie Slovo by malo vždy napĺňať naše jazyky spevom a rozveseľovať naše srdcia, predovšetkým, keď´ plnosť tohto Slova – Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami – nás napĺňa milosťou za milosťou. (Jn 1,16)! Keď porovnávame „vznešenosť poznania Ježiša Krista“ (Fil 3,8) s ostatnými radosťami, tieto sa nám zdajú ako tiene a prach. Bola to aj túžba tohto Slova, aby naša radosť bola plná v ňom. (Jn 15,11)
„Toto je proroctvo, nie prekliatie. Nevyjadruje túžbu, aby sa tak stalo, ale vidí, čo sa stane… V tom istom zmysle, vskutku, aj slová, ktoré nasledujú: nech sa radujú tí, čo dúfajú v teba, sú vyjadrené v prorockom zmysle, tom zmysle, že vidí tých, ktorí sa radujú.“ (Augustín)
„Pretože ty žehnáš spravodlivého“ Budeš ho žehnať v budúcnosti, teda blaženosť je odovzdaná… „Pán nás korunoval (obklopil) ako štítom svojou priazňou“. V tomto živote jednou vecou je štít a druhou koruna, u Boha je však on sám aj štít aj koruna. Ako štít nás ochraňuje, ako Boh nás korunuje: on je naším štítom, on je našou korunou.“ (Origenes)
Nechajme sa inšpirovať týmito pocitmi do našej modlitby na začiatku každého dňa, aby nás Pán viedol vo svojej spravodlivosti a pomáhal nám počas dňa žiť podľa jeho vôle.