Žalm 121 2. časť komentár:
Obsahom sa tento žalm podobá Ž 91, v ktorom sa žalmista s dôverou obracia na Boha s prosbou o ochranu.
Úvod žalmu je monológom v 1 os. sg., ktorý sa končí podobne ako Ž 120,1 sebauistením, že žiadanú pomoc dostane. Vo v 3-8 sa žalmista alebo blízky človek cez desaťnásobné použitie zámen 2 os. sg. virtuálne obracia na pútnika, ktorému hovorí o svojej istote a zároveň uisťuje aj jeho, že Pán, ktorý stráži Izraela, stráži aj jednotlivca. Obsahom tohto uistenia je v oboch veršoch dôrazné tvrdenie (veru), že strážca nedrieme.
Ochranou pred vonkajšou nepriazňou pre pútnika je Pán s mocou zabrániť slnku aj mesiacu škodiť svojimi účinkami. Toto je obsah v. 5-6, ktoré poukazujú na Stvoriteľa neba i zeme z v. 2.
Vrcholom Božej ochrany je stráženie života (v žalmoch „duše“) v jeho fyzickej, morálnej, časovej a priestorovej celistvosti. Posledný verš sa vracia témou cestovania k v. 3, čím tematicky uzatvára druhú časť žalmu a tiež ponúka ubezpečenie pre človeka v neustálom boji so zlom v Ž 120.
V prípade Ž 121 sa ukazuje, že účelom jeho vzniku bolo putovanie nábožných Izraelitov do Jeruzalema.
Podstatnou teologickou charakteristikou Ž 121 je pútnikova dôvera v Boha. „Dvíhať oči“ je synonymom hľadania pomoci. Žalmista upiera svoj pohľad k vrchom, to znamená smerom na Jeruzalem. Odtiaľ „spred“ Pána očakával pomoc. Teda žalmistovo vyznanie viery vyjadruje dôveru v Pána, ktorý je jediný a všemohúci, Pán neba i zeme, teda celého univerza. V dôvere k tomuto Pánovi sa nábožný Izraelita vydáva na cestu.
Metaforické vyjadrenie o nohe, ktorá sa nezapotáca, a o strážcovi, ktorý nespí je tiež manifestáciou dôvery v Boha, ktorý bdie a chráni. Pútnik tu svoju vieru spája s náboženskou skúsenosťou všetkého ľudu: „ten, ktorý stráži Izraela“ (v. 4). Boh, pastier Izraela, neustále bdie a sprevádza svoj ľud, a nepozná pritom odpočinok. Ide už nielen o pomoc, preukázanú pútnikovi na jeho ceste do Pánovej svätyne, ale aj o Pánov sprievod počas putovania.
Pán má moc aj nad slnečnou horúčavou, aj nad domnelými zlými účinkami mesiaca počas nočného pochodu. Slová „odchod“ a „príchod“ naznačujú aj schopnosť správneho rozhodovania sa, vládnutia. Žalmista teda prejavuje svoju dôveru v Pána, že v každom čine, ktorý odteraz vykoná a v celom čase, ktorý mu bude ešte daný, bude požívať špeciálnu Božiu ochranu „odteraz až naveky“ (v. 8)