Komentár:
Žalm je naliehavou modlitbou nariekajúceho jednotlivca, ktorý sa s úpenlivou dôverou obracia na Pána. Žalmistova dôrazná žiadosť, vyjadrená špirálou urgujúcich slov k Pánovi :„volám a prosím, vylievam sa pred ním, venuj mi pozornosť, ochráň ma a vyveď ma“ (v. 2-8) vystihuje silnú vieru v Boha, ktorý nie je ľahostajný k utrpeniu veriaceho človeka. Krátke, výstižné vyznanie viery modliaceho sa „ty si moje útočište, môj podiel v krajine žijúcich“ (v. 6) objasňuje duchovnú predstavu žalmistu o Bohu, ale aj jeho životnú situáciu, v ktorej sa nachádza. Boh je pre neho osoba Ty, ktorá ho sprevádza životom, pozná jeho chodníky, pozemskú púť, vrátane nástrah všetkého druhu. Boh je pre modliaceho sa akási skrýša pred nepriateľmi, jaskyňa bezpečia, predovšetkým v situáciách, keď na neho poľujú nepriatelia rôzneho druhu a chcú ho chytiť do svojich slučiek.
Pán je základ a opora jeho existencie:
Žalm 73,25: „Veď kohože mám na nebi? A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.“
Žalmista nemá inú pomoc v živote, o jeho život nik nestojí, podporu nachádza iba u Boha. On je jeho „podielom v krajine žijúcich“ (v. 6), jedinou možnosťou života a nádeje. Takáto viera v Boha oslobodzuje a umožňuje vysloviť prosbu, aby Boh zakročil a vyslobodil ho od nepriateľov, z priepasti osamelosti a skúšky.
Záverečná perspektíva žalmu je zameraná na vzdávanie vďaky verným človekom, ktorému sa dostalo záchrany. Vykúpený človek sa odoberá ďakovať Pánovi v zhromaždení spravodlivých, ktorí sa tešia zo záchrany brata ako z daru pre nich samotných. (Ján Pavol II.)