Žalm 67 2. časť: komentár
Žalm 67 získava hodnotu prorockej predpovede a vzťahuje sa na budúcnosť, v ktorej sa ideálny obraz má naplniť.
Téma požehnania a celosvetová perspektíva v tomto žalme dominujú a pripomínajú prísľub požehnania daný Abrahámovi, Sáre a ich potomkom, ktorý zahŕňa všetky rodiny zeme (Gn 12,1-3). Žalm 67 sa začína a končí témou požehnania. Je to požehnanie vyprosované pre Izrael, ktoré sa konkrétne prejaví na úrodnosti polí a na plodnosti, čiže na dare života. Požehnanie pre Izrael je v závere žalmu rozvinuté do širších horizontov. Požehnanie Izraela je prostriedkom pre šírenie Božieho požehnania pre všetky národy.
Dôsledkom Božieho požehnania národov je ich rozpoznanie Pánovej spásy, plánu spásy, Božieho poriadku a ich uznanie, že Boh súdi národy a vládne im v spravodlivosti a pokoji. Stredobodom spásonosného Božieho plánu je zavrhnutie rozdelenia sveta na základe národnej, etnickej, rasovej rozdielnosti, exkluzivizmu a zdôraznenie, že všetci „sú spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Kristovi Ježišovi skrze evanjelium.“ (Ef 3,6)
Žalm volá po otvorení našich dverí, brán Božieho kráľovstva, rodine celého sveta. Naším úsilím má byť život v bázni pred Bohom, aby sme priniesli ovocie úrody všetkým, ktorí to potrebujú.