Komentár:
Žalm obsahuje nezvyčajné prechody medzi krízou a úľavou v kríze, medzi útokom a dôverou a ďalším útokom, medzi čiastočným a definitívnym vypočutím v podobe víťazstva nad bezbožníkmi. Nepriatelia v žalme sú skôr zvnútra ľudu Izrael ako zvonka. Proti sebe teda stoja skupiny spravodliví a bezbožní v rámci národa.
Žalm 94 sa javí ako naliehavý výkrik o pomoc k Bohu, ktorému ako kráľovi prináleží aj sudcovský úrad.
Tento žalm vyslovuje tradičnú náuku mudrcom štýlom Knihy prísloví. Ide teda o sapienciálny žalm. V celom žalme prevláda téma Božej spravodlivosti, ktorá odpláca každému podľa toho, čo si zaslúži.
Kľúčovým motívom v tomto žalme je otázka „dokedy“ bude mať zloba hriešnikov voľný priestor? Nejde pritom o zlo vykonané nechtiac alebo z nezavinenej nevedomosti, ale ide o zlo provokačné, sociálne, čiže zamerané na zabíjanie a vraždenie slabých a bezbranných (vdovy, siroty, cudzinci), zamerané pritom na ničenie posvätných hodnôt a urážku posvätných citov, ba až o rúhavé zlo. Na také naliehavé a často bolestné otázky o existencii zla vo svete, ktorý stvoril Boh, nejestvujú rýchle odpovede. Odpovede na tieto otázky je možné hľadať v Božom zjavení, resp. v kresťanskej viere ako v celku: dobrota stvorenia, tragédia hriechu, trpezlivá láska Boha, vtelenie Božieho Syna, jeho utrpenie a zmŕtvychvstanie, taktiež sloboda človeka.
Všetci tí, ktorí „majú priame srdce“ (v. 15) budú predmetom Božej ochrany, Pán ich bude formovať, vychovávať a vzdelávať. Žalmista nazýva túto formáciu blaženosťou (v. 12). Navyše, ide tu nielen o jednotlivca, ale o celý ľud. Teraz žalmista vyznáva, že „Pán svoje dedičstvo neopustí“. Prítomnosť zla vo svete, zla fyzického a ešte viac morálneho, je tajomstvom. Boh môže z následkov morálneho zla, ktoré zavinili jeho tvory, vyvodiť dobro. Iba na konci čias, keď sa skončí naše čiastočné poznanie, budeme úplne poznať cesty, po ktorých Boh viedol svoje tvory a celé ľudské dejiny.
Hoci autor spomína svoje prítomné skúsenosti, predsa len vyjadruje svoju dôveru v budúcu Božicu ochranu v rozličných nebezpečenstvách. Jeho dôvera je úplná. A keď je žalmista ustarostený, vzpružuje ho Pánova potecha.
To, že Boh dopúšťa fyzické a morálne zlo, je tajomstvo. Boh ho objasňuje skrze svojho Syna Ježiša Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, aby zvíťazil nad zlom. Viera nám dáva istotu, že Boh by nedopustil zlo, keby aj z neho napokon nevyvodil dobro cestami, ktoré budeme úplne poznať až vo večnom živote.
Otázky o zmysle utrpenia vo svete je dôležité meditovať pomocou Ž 94. Tento žalm ponúka také riešenie, ktoré predpokladá, že človek je ochotný vnímať utrpenie ako „stavebný materiál“ pre vyššie, duchovné dobro. Na takéto vyvedenie dobra zo zla je potrebná ochotná spolupráca veriacich s Božou prozreteľnosťou.
Mnohé ťažké teologické otázky možno pochopiť len tak, že do ich riešenia zapojíme rozum, ale aj srdce. Ten, kto má priame srdce, vie plšie pochopiť argumentáciu žalmistu o Bohu, ktorý stvoril sluch aj zrak človeka a všetky jeho schopnosti, a že v absolútnej miere ich vlastní on sám.
V 2 Kor 1,5 apoštol Pavol vystihol tento súvis medzi znášaním utrpenia a hlbším poznaním Božieho vedenia dejín: Ak sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha.