Komentár:
Teológia žalmu má dva základné rozmery. V prvom rade, žalm má silný múdroslovný podtón, ktorý dovoľuje z neho odvodiť základné morálne kritériá pre veriaceho človeka. Je to rozhodnutie pre dobro a odmietnutie zla. Odmietnutie zla musí byť na úrovni myšlienok, slov a skutkov. Žalm však ukazuje, aké je ľahké podľahnúť nástrahám zla a pokušení, ako to zdôrazňoval sv. Hieronym. Žalm však má aj eschatologický rozmer. Potrestanie tých, ktorí konajú neprávosť, je centrálnou témou a opisuje druhý príchod Krista:
Mt 13,41: „Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť.“
Žalmista volá k Bohu s prosbou pod tlakom a prosí ho, aby prijal jeho modlitbu ako vôňu kadidla, ktorá sprevádza obety prinášané v chráme.
Modlitba, ktorá nasleduje, v tejto žalmista prosí Pána, aby chránil jeho ústa pred urážlivými slovami a chránil jeho srdce od hriechu, tým, že ho bude držať ďaleko od zvádzajúcej partie bohatých, ale zlých ľudí. Želá si byť medzi spravodlivými ľuďmi, ktorí ho môžu pokarhať a napomenúť, než aby zdieľal pohostinstvo bohatých.
„Každý kresťan vie, že tento žalm je tradične spojený s našou Hlavou. Večer, keď končil deň, Pán zomrel na kríži.“ (Sv. Augustín)
Kristus je tým samotným kadidlom, ktoré spaľuje oheň Božej lásky a jeho dym objíma duše veriacich a stúpa k nebu, je milý Otcovi. K tomuto si môžeme pozrieť: Ex 17, 11 – 12, Ex 30, 1 – 8, Zjv 8, 3 – 4.
Kadidlom sú modlitby veriacich, ktoré neprestajne stúpajú ako obeta chvály Otcovi v spoločenstve s Kristom a skrze neho.
Týmto kadidlom je aj náš život, ktorý je posvätený prítomnosťou Ducha Svätého:
2 Kor 2, 15: „Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby.“
Ef 5, 2: „A žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône!“
Rim 12, 11: „V horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi.“
Spojenie Žalmu 140 a 141 dovoľuje čítať žalmy v dvoch kľúčoch: v múdroslovnom kľúči a ako osobný nárek.
Múdroslovný podtón žalmu dáva dôraz na vzťah k Bohu, ktorý ochraňuje človeka nielen pred vonkajším nepriateľom, ale aj pred sebou samým. Najmä v. 3 a 4 poukazujú, že človek sa ľahko môže stať podobný svojim nepriateľom. Na rozdiel od Ž 140, Ž 141 ukazuje, že vnútorní nepriatelia, t. j. ľudské srdce a ústa, môžu byť horší než vonkajší nepriatelia. Ak človek bojuje s vonkajším nepriateľom bez toho, aby ho Boh chránil pred ním samým, potom sa o chvíľu jeho reč a aj jeho srdce stane na obraz jeho nepriateľa. To sa potom prejaví na delení sa o zdanlivo ľúbezné reči. V tomto prípade človek potrebuje karhanie a výchovu, ktorá je opísaná vo v. 5.
Na druhej strane, žalm, podobne ako Ž 140, je osobným nárekom, v ktorom žalmista vylieva svoj bôľ pred Bohom. No podľa Ž 141 pre vypočutie modlitby nestačí len správna modlitba, ale treba aj správne naklonené srdce. Prosebník s takýmto postojom vyznáva svoju absolútnu dôveru v Boha, a tak môže očakávať, že Boh na jeho záchranu zasiahne, podobne ako zasiahol pri východe Izraelitov z Egypta.