Pán je moje svetlo a moja spása,
koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života,
pred kým sa mám strachovať?
Keď sa približujú ku mne zločinci
a chcú mi zničiť telo,
vtedy moji utláčatelia a nepriatelia
strácajú silu a padajú.
Aj keby sa proti mne postavili šíky,
moje srdce sa nezľakne.
Aj keby proti mne vzbĺkol boj,
zotrvám v dôvere.
O jedno prosím Pána a za tým túžim,
aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života,
aby som pociťoval nehu Pánovu
a obdivoval jeho chrám.
A on ma vo svojom stane schová v deň nešťastia,
ukryje ma v skrýši svojho príbytku
a postaví ma vysoko na skalu.
A už teraz dvíham hlavu nad svojich nepriateľov,
čo ma obkľučujú.
V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály,
budem spievať a hrať Pánovi.
II
Čuj, Pane, hlas môjho volania,
zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.
V srdci mi znejú tvoje slová:
„Hľadajte moju tvár!“
Pane, ja hľadám tvoju tvár.
Neodvracaj svoju tvár odo mňa,
neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka.
Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma,
ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása.
Hoci by ma opustili otec aj mať,
Pán sa ma predsa ujme.
Ukáž mi, Pane, svoju cestu
a priveď ma na správny chodník, lebo mám mnoho nepriateľov.
Nevydávaj ma zvoli utláčateľov;
veď povstali proti mne kriví svedkovia,
dychtiví po násilí.
Verím, že uvidím dobrodenia Pánove
v krajine žijúcich.
Očakávaj Pána a buď statočný;
srdce maj silné a drž sa Pána.
Komentár
Žalm 27 je zložený z dvoch modlitieb, ktoré vznikli z dvoch rozličných stavov duše. Prvý je nádherný spev dôvery, ktorý s dvíha v atmosfére sláviacej radosti a nadpozemského svetla. Druhá modlitba je zvolaním a sťažnosťou človeka dotlačeného nútením a tlakom nepriateľov, aby hľadal Pánovu tvár v jeho chráme. Končí sa vyznaním viery, ktorá pomáhala žalmistovi prekonať dosť ťažké momenty s povzbudením, aby obrátil seba samého k dôvere Boha.
Dôvera a nádej bez podmienok v samotného Boha sú témami dvoch modlitieb žalmu, mali stanoviť dušu histórie Izraela, ktorá je celkom obrátená k Bohu, ktorý sa v nej prejavil ako skala spásy a celkom viedol svoj ľud k očakávaniu Mesiáša. Sv. Augustín hovorí, že v tomto žalme zaznieva hlas našej biedy a krik nášho utrpenia.
Pocity dôvery, istoty, jasnosti a radosti, ktoré sú vyjadrené v prvej časti žalmu a tie útechy, ktoré nám dáva viera v Boha v rozličných utrpeniach života a ktoré nachádzame v druhej časti, sú ovocím Ducha Svätého, ktorý býva v nás po zoslaní Ducha Svätého na Turíce:
Gal 5,22: „Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť…“
1 Sol 1,6: „A vy ste napodobňovali nás i Pána, keď ste vo veľkom súžení s radosťou Ducha Svätého prijímali slovo.“
Rim 14,17: „Veď Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom.“
Rim 8,31-37: „Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko?! Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac – ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás? Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: „Pre teba nás usmrcujú deň čo deň,
pokladajú nás za ovce na zabitie.“ Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.“
Cirkev prvých storočí nechávala recitovať tento žalm novopokrsteným ako uistenie, že „Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť. Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať.“ V Kristovi novopokrstení sa môžu tešiť z víťazstva nad svojimi duchovnými nepriateľmi.