Komentár:
Žalmista je utláčaný násilníkmi, ktorí proti nemu robia úklady a útočia na neho a hovoria proti nemu s jedom v ústach. Volá teda k Bohu a prosí ho o oslobodenie a záchranu. Zákerní ľudia pripravujú proti nemu pasce, aby padol. On je však obrátený k Pánovi a vyjadruje dôveru v jeho pomoc. Zvolanie končí vyznaním viery v Pánovu spravodlivosť, ktorá chráni práva chudobného. Takto môžu spravodliví chváliť jeho meno a dobrí bývať v jeho prítomnosti.
V tejto modlitbe sa vracajú viaceré vyjadrenia a túto formu sme už našli aj v iných žalmoch prosby o pomoc.
Patristická tradícia počuje v tomto žalme hlas samotného Krista, ktorý v ňom vyjadruje vnútornú drámu svojej duše. Kristus tým, že sa pokoril až na smrť na kríži, aby plnil vôľu Otca, vzal na seba I rany, ktorými satan ranil ľudstvo: pýchu, neposlušnosť, márne vášne. Takto ho porazil a oslobodil nás od jeho moci.
Žalm 140 je žalmom utrpenia, z tohto hľadiska môže inšpirovať naše úvahy, pokánie, pretože nám ukazuje ako sme myšlienkami, slovami, skutkami urazili nášho Spasiteľa.
Iba modlitba ukrižovaného Krista nás môže posilňovať a ochraňovať. Môže byť útechou pre tých, ktorí sú napádaní klamstvami, nespravodlivosťou a zlobou zo strany zlých ľudí.