Komentár:
Toto je jedna za najslávnejších častí žaltára: spolu so žalmom 110 predstavuje klasickú mesiášsku modlitbu kresťanstva. Sám o sebe je tento spev textom slávnostnej korunovačnej liturgie židovského kráľa. V ten deň, podľa orientálnej praxe, bol vyhlásený za božského: „Syn môj ty si: dnes som ťa splodil“. (v.7). Ak pre Izrael kráľ zostane Pánovým adoptívnym a nie prirodzeným synom, v kresťanskej relektúre žalmu ním bude Kristus, Syn par excellance. Na pozadí znie hluk vzbúr, ale Boh sa skláňa ku „synovej“ strane, ktorého stan porazí každý odpor zla, akoby to bol hlinený džbán. A všetci sa sklonia, „aby mu pobozkali nohy s chvejúcim sa srdcom“. (G.F.Ravasi, D.M. Turoldo)
„Tu je nám povedané, kto sa bude javiť ako protivníci Kristovi. Keďže tento svet je kráľovstvom Satana, neobrátení ľudia, každého postavenia, strany a charaktery, sú ním podnecovaní, aby sa postavili proti Božej veci. Ale vládcovia zeme boli vo všeobecnosti najaktívnejší. Pravdy a prikázania kresťanstva sú proti ambicióznym projektom a svetským žiadostiam. Je nám povedané, na čo sa v tejto opozícii zameriavajú. Roztrhli by putá svedomia a povrazy Božích prikázaní; neprijmú, ale odhodia ich, ako len môžu. Títo nepriatelia nemôžu preukázať dobrý dôvod postaviť sa proti tak spravodlivej a svätej vláde, ktorá, ak by ju prijali všetci, priniesla nebo na zemi. Nemôžu dúfať, že sa im nepodarí postaviť sa proti takému mocnému kráľovstvu. Pán Ježiš má všetku moc na nebi aj na zemi a je hlavou cirkvi nad všetkým, napriek nepokojnému úsiliu svojich nepriateľov. Kristov trón je zriadený v jeho cirkvi, teda v srdciach všetkých veriacich.“ (John Gill)