Komentár:
Ten, ktorý sa obracia k Bohu v tomto žalme sa cíti vinný pred ním a zvoláva jeho veľké milosrdenstvo. Jediným dôvodom dôvery a nádeje je spomienka na veľké Božie diela, ktoré Boh konal v minulosti v prospech svojho ľudu. Vďaka tomuto sa odvažuje volať k Pánovi takýchto smutných chvíľach. Zvolanie a prosba potom nadobúdajú osobitnú silu a intenzitu.
Týmto žalmom spoločenstvo veriacich vyjadruje Kristove pocity počas umučenia. On je Pánov sluha. (Iz 42, 1 – 7, 49, 1 – 6, 50, 4 – 9, 52, 13 – 53)
Na kríži Kristus vystiera k Bohu svoje ruky a ako vyprahnutá zem je jeho duša.
Aj touto modlitbou sa Kristus predstavuje Otcovi v mene nás všetkých. Prijíma naše pocity, aby do nich vstúpil a vykúpil nás.
Modlíme sa tento žalm v liturgii za zosnulých a aj v kompletóriu: jeho úzkostlivý krik, za ktorým nasleduje cit dôvery sa spája s touto nočnou hodinou.
V tomto žalme nás Duch Svätý vedie ku obráteniu sa. (1Jn 16,13)
Slová žalmov sú darom Božím, cez ne nás on sám učí si žiadať a prosiť to, čo nám túži darovať. (Jn 6,44 – 45) Učme sa modliť sa žalmy v tomto duchu viery. Do tej miery, do akej im budeme dôverovať, bude Božie Slovo premieňať naše srdce a takmer akoby vedúc nás za ruku, povedie našu túžiacu a vysmädnutú dušu k božským prameňom milosti.
„Tento žalm je skľúčeným krikom k Bohu vo chvíli extrémnej ťažkosti. Na rozdiel od žalmov, ktoré sú viac vojenského a násilného charakteru, zdá sa, že tu nepriateľom nie je tak zlý človek alebo protivník, ako skôr hriech samotný: Dávid zhrešil a toto vedomie ho sužuje. Nepriateľ v tomto prípade s veľkým N ho prenasleduje, pretože vie, žeby mohol upadnúť do pokušenia v tejto chvíli slabosti. Dávid sa teda utieka k Bohu a žiada ho, aby ho oslobodil od tohto bremena, žiada Pána o odpoveď vo svojich pochybnostiach, pretože sa cíti byť slabým. Dávid prosí o lásku. Vnímam ako nádherné toto uvedomenie si: Boh nezmazáva hriechy, ale nás napĺňa láskou, ktorá slúži k tomu, aby nám odpustila, aby sme nezostali uväznení v našich hriechoch. Príliš často myslíme na sviatosť zmierenia ako na krst, ktorý nás obmýva od hriechov, myslím si však, že veľká moc tejto sviatosti je v tom, že nás znova napĺňa láskou, ktorú sme páchaním hriechov stratili. Často sa potrebujeme iba vrátiť sa k láske a mať sa radi, aby sme obrátili náš život: hriech nie je zmytý preč, je premenený a iba Boh môže toto vykonať: premeniť vinu na lásku.“ (Vittorio Cicchetti)