Komentár:
Táto modlitba plná živých obrazov, ktoré sú konkrétne a plná spontánnosti je ako výdych úľavy, keď skončilo smrteľné nebezpečenstvo. To môže mať súvis s celými dejinami hebrejského ľudu, ktorý by nemal existenciu a kontinuitu, ak by Pán nebol s Izraelom.
Z úst Izraelitov prešla táto modlitba podľa patristickej tradície na pery apoštolov a mučeníkov a všetkých tých, ktorí kvôli viere v Krista trpeli prenasledovania. Spievajú tento žalm aj tí členovia kresťanského spoločenstva, ktorí už odišli z tohto sveta, spievame ho my spojení s nimi v nádeji počas nášho putovania do vlasti. Naša pomoc je skutočne v Pánovom mene. (Flp 4,13)
Pán potom ako nás vyslobodil z diablových slučiek, žije v nás, aby nás stále viac oslobodzoval zo zostávajúcich pascí našich vášní.
V stúpaní našej duchovnej cesty nás tento žalm učí byť citlivými na Pánovo utrpenie, ktoré koná v nás, aby zvyšoval našu vieru v neho, ale predovšetkým, aby náš vnútorný život dozrieval v uznaní a vďake Božej milosti. Naša pomoc v každom momente nášho života je v Pánovom mene, ktorý stvoril nebo i zem. (2Kor 3,5)