Komentár
„Vo vnútri tohto prastarého žalmu sa spájajú v jednu líniu tri kompozície: je to kozmický
hymnus na Stvoriteľa (v.1-2), „liturgia vstupu“, podobná tej, ktorá sa nachádza v žalme 15
(v.3-6) a slávnostné zjavenie sa (príchod) Pána hviezd, Boha nebeských zástupov (v.7-10).
Modlitba má pochodové tóny, ktoré sprevádzajú svätú procesiu. Potom ako sa oslavovala
najvyšia vláda JHWH nad stvorením, dvor sa presunie ku bránam chrámu, kde kňazi
vymenujú 3 podmienky ku pristúpeniu ku modlitbe a oslave Boha (v.4). V tomto momente, v dvíhaní sa veľkej a zvučnej moci, brány chrámu sú pozvané k tomu, aby sa otvorili, aby zdvihli svoje hlavice a prijali kráľa slávy, ktorý vstupuje do svojho chrámu. Možno text uvažuje nad liturgickou praxou procesie Archy zmluvy. Plinius Mladší v liste Traianovi (103) spomína, že tento žalm sa stal súčasťou modlitby kresťanskej liturgie pri svitaní.
Pri slávení liturgie chrámu a vychutnávajúc si chuť mesiášského pokoja a radosti cítil zbožný Hebrej predchuť prijatia večnosti: „prastaré brány“ znamenajú aj „večné brány“ a ukazujú nám obraz nebeského Jeruzalema.
Pán zástupov a kráľ slávy“ (v.10) Tento titul boží sa zjavuje v súvislosti s „vojskami“, počas
Izraelského kráľovstva, ale väčšie rozšírenie má v prorockom kázaní. Zmysel, ktorý je originálne vojnový, stáva sa následne kozmický. Hviezdy, ktoré sú ucitievané ako božstvo
v orientálnom svete, sú v skutočnosti stvorenia v službe Boha a tvoria jeho vojsko spolu so všetkými silami stvorenia. Ked´ Pán vstupuje v obrane svojho ľudu a aby realizoval svoj plán spásy, nič neujde jeho moci. Víťaz nad prírodou a chaosom je aj Boh Zmluvy, ktorý oslobodzuje ľud, ktorý miluje svojou bezhraničnou veľkosťou.“ (G.F.Ravasi)
Hlbší význam žalmu nás môže priviesť ku významu vystúpenia na svätý vrch ako ku prijatiu Eucharistie.