Žalm 59 – 1. časť

Komentár:

Žalm 59 sa javí ako úzkostlivá prosba žalmistu k Bohu o záchranu pred nepriateľmi, ktorí mu číhajú na život. Žalmista je presvedčený o moci Boha, ktorý ho môže zachrániť. Cieľom žalmistu je zaangažovať Boha do jeho zložitej situácie, v ktorej je žalmista ohrozený na živote. Obraz Boha je tu predstavený tak, že Boh je ako spiaci bojovník s absolútnou silou, nemenný a zvrchovaný, on môže potrestať všetky národy.

Žalmista sa predstavuje ako človek celkom nevinný, ktorého obkľúčili nepriatelia a on môže byť zachránený iba tak, že Boh ho vytrhne z tohto ohrozenia, vyzdvihne, povznesie ho. Iba Boh ho môže zachrániť pred nepriateľmi. Preto volá: Príď mi v ústrety a pozri! (v. 5).

Nepriatelia sú v žalme predstavení ako krvilační páchatelia neprávosti, cieľom ktorých je zabiť žalmistu. Cieľavedome sa zbierajú a chystajú sa ho usmrtiť. Do tejto provokačnej trúfalosti páchateľov neprávosti náhle vstupuje Boh svojím smiechom. Je to antropomorfické vyjadrenie, symbolizujúce nielen Božiu osobnosť, ale aj jeho spravodlivosť a zvrchovanú moc. Tento obraz tiež evokuje radosť nevinného človeka, ktorý je síce ohrozený, no zároveň si je istý, že Boh o ňom vie a začína konať. 

Vo v. 10 je Boh identifikovaný so „silou“. Žalmista pritom oslovuje Boha tým, čo si želá, aby sa prejavilo na ňom samom. Základnou ideou je tvrdenie, že Boh je sila žalmistu. Túto silu však dáva aj ohrozenému človeku, ktorý naň spolieha. Človek chce dávať pozor na Boha, keď mu bude prichádzať „v ústrety“ (v. 5) s pomocou. Táto Božia sila je „pevnosťou“ pre človeka ohrozeného páchateľmi neprávosti. V nasledujúcom obraze sa ohrozený človek dovoláva milosrdenstva, ktoré sa prejaví v tom, že bude hľadieť na svojich nepriateľov. Žalmista túži po definitívnom a trvalom víťazstve, ktoré bude znamenať úplné oslávenie Boha, ktorý je štítom a silou žalmistu.

Záverečná pasáž (v. 17-18) je slávnostným spevom vďaky a oslavy adresovanej Bohu za záchranu žalmistu pred jeho nepriateľmi. Autor žalmu sa s celou bytosťou obracia na Boha s plesaním a po záchrane ho oslavuje ako svoju pevnosť a silu a ďakuje mu za jeho milosrdenstvo. 

Život spravodlivého je poznačený prenasledovaním a utrpením. Žalm je preto ukážkou postupu, ktorý môže spravodlivý človek zaujať zoči-voči páchateľom bezprávia. Je to pozícia dôvery v Boha a spoliehania sa na neho s nádejou, že Boh zaistí záchranu tomu, kto sa naň obracia s dôverou.