Komentár:
Celý žalm 5 je vrúcnou modlitbou človeka, ktorý úprimne hľadá u Boha svoje útočisko a potvrdenie svojej životnej cesty. Obracia sa na Boha a s rastúcim dôrazom ho vzýva: slová, šepotanie, volanie o pomoc (v. 2-3). Je znakom veľkého privilégia, že človek môže oslovovať Boha titulom „môj Kráľ, môj Boh“ (v. 3). Miestom tejto modlitby je zrejme Jeruzalemský chrám a charakteristickou okolnosťou či formou meditácie je ranná modlitba. Je možné aj to, že zmienka o „ráne“ je odrazom všeobecného presvedčenia, že Boh s osobitnou priazňou vyslyší modlitby, ktoré mu človek predkladá ráno.
V prosebných žalmoch za oslobodenie od zla zvyčajne vystupujú tri osobnosti, ako je to aj v tomto prípade Žalm 5. Prvou je Boh, garant spravodlivosti a bezpečia. Boh je svätý a spravodlivý, zastáva sa tých, čo kráčajú po jeho cestách a hľadajú spravodlivosť.
Druhou osobnosťou je modliaci človek. Hovorí o sebe s otvorenosťou a úprimnosťou (v. 8-9), čím naznačuje svoju úprimnú odovzdanosť Bohu a jeho milosrdenstvu. Jeho istotou je chrám a je preňho veľkým vyznačením, že smie doň vstúpiť a s bázňou padnúť na tvár pred Bohom, o ktorom verí, že je v chráme špeciálne prítomný. Svoje spoločenstvo s Bohom prežíva tak intenzívne, že mu to pripadá, akoby ho Pán viedol za ruku a urovnával pred ním cestu.
Napokon je tu aj tretia „osobnosť“, a to je skupina zlých ľudí, ktorí vonku množia zlo. Žalmista posúva tento svoj problém Bohu na vyriešenie.
Po tomto tvrdom, ale realistickom opise situácie žalmista opäť presúva svoju pozornosť na Božiu prítomnosť a zaplavuje ho radosť, jas a pokoj. Autor vôbec nepochybuje o Božej dobrote a o radosti všetkých, ktorí ho milujú.