Žalm 119 – Kaf
Žalm 119 Kaf komentár: Strofa kaf zachytáva skúsenosť čakania, keď ubúda telesných síl, počas temnoty a dlhotrvajúceho utrpenia. Dvoma slovami by sa dala opísať ako mlčanie Boha alebo, zo skúsenosti mystikov
Žalmy | Robo Flamik & Laco Miko
Žalm 119 Kaf komentár: Strofa kaf zachytáva skúsenosť čakania, keď ubúda telesných síl, počas temnoty a dlhotrvajúceho utrpenia. Dvoma slovami by sa dala opísať ako mlčanie Boha alebo, zo skúsenosti mystikov
Žalm 119 Lamed – komentár V žalme 119 sú strofy kaf a lamed veľmi úzko prepojené. Strofa lamed je zároveň výrazným predelom, keďže po ťaživých otázkach predchádzajúcej strofy prichádza do žalmistovho života
Žalm 119 – Mem Láska k Tóre formuje žalmistov charakter. Otvorenie strofy je vrúcnym vyznaním lásky. Žalmista v strofe mem vyrátava dôsledky zaoberania sa Tórou vzhľadom na svoje osobné vnímanie seba samého
Žalm 119 Nún – komentár V strofe nún sa rozvíja téma cesty. Po vyznaní lásky k Tóre a odporu voči každému chodníčku (ceste) neprávosti v predchádzajúcej strofe sa žalmista záväzne vyjadruje k vlastnej ceste. V druhej
Žalm 119 Samech komentár: Témou strofy „samech“ je dvojtvárnosť versus Tóra. Žalmista sa zaoberá subtílnejšou problematikou. Dvojtvárnosť, klamstvo (v. 118) sa navonok javia ako istý postoj či ako pravda, pri
Žalm 119 Ain komentár: Žalmista vie, že stará múdrosť, podľa ktorej je odmenou za spravodlivé správanie dobrý život, neplatí. Konštatuje to v prvom výroku strofy ajin a doteraz sa opakovane s touto skúsenosťou
Žalm 119 Pe komentár: Strofa pe otvára záverečnú kantiku (v. 129-160) témou požehnania skombinovanou s motívom exodu a zmluvy. Najsilnejšie rezonuje samotné požehnanie, plynúce z osvietenia Pánovým slovom, ktoré autor žalmu vypracoval postupne
Žalm 119 Réš komentár: Potom, čo v predchádzajúcej strofe žalmista emocionálne zakúsil Pánovu blízkosť a intelektuálne pochopil trvácnosť Tóry, dalo by sa očakávať, že začne ďakovať za krásny život. Nie je to
Žalm 119 kof komentár: Témou tejto strofy je volanie k Pánovi o záchranu a následný opis priebehu samotnej modlitby počas noci. Druhá polovica strofy vykresľuje dva pohľady na realitu: realitu žalmistu volajúceho k Pánovi
Žalm 119 Réš komentár: Potom, čo v predchádzajúcej strofe žalmista emocionálne zakúsil Pánovu blízkosť a intelektuálne pochopil trvácnosť Tóry, dalo by sa očakávať, že začne ďakovať za krásny život. Nie je to
Žalm 119 Sin komentár: Strofa sin je postavená na protiklade prenasledovania nepriateľmi a Pánovej záchrany, následkom ktorej je hojnosť pokoja a spoločenstvo s tými, ktorí Tóru milujú. Napriek realite prenasledovania prevláda radosť z vyslobodenia
Žalm 119 Tau komentár: Posledná strofa žalmu sa nesie v tóne vrúcnej modlitby, ktorou je samotný žalm so svojimi hlavnými témami. Modlitba a chvála dominujú nad nárekom a témou nepriateľov. Na konci sa
Komentár: Žalm 120 Žalmy 120-134 tvoria zbierku, ktorá je spoločne nazývaná „piesne výstupov“. Najpravdepodobnejšie je, že vznikli ako piesne, alebo modlitby, ktoré pútnici recitovali, alebo spievali, keď vystupovali do svätého
Komentár Najbezprostrednejší význam vyjadrenia názvu žalmu je, že pútnik vystupujúci do Jeruzalem sa pozerá na judské vrchy, uprostred ktorých stojí Jeruzalem. Bežný výraz „dvíhať oči“ (upierať zrak) znamená očakávanie a nádej.
Žalm 121 komentár: originálna verzia Pútnik sa vo svojej viere uisťuje o tom, že pomoc mu príde od Boha, Stvoriteľa neba i zeme. Hlas osloví jeho srdce a uistí ho
Žalm 121 2. časť komentár: Obsahom sa tento žalm podobá Ž 91, v ktorom sa žalmista s dôverou obracia na Boha s prosbou o ochranu. Úvod žalmu je monológom v 1 os. sg., ktorý sa
Žalm 122 komentár: „Dávidova pútnická pieseň. Zaradoval som sa, keď mi povedali: „Pôjdeme do domu Pánovho.““ (verš 1) Tento žalm je priradený Dávidovi. „Dávid zložil túto pieseň s úmyslom, aby sa
Žalm 122: originál komentár: Podľa niektorých je tento žalm pozdravom pred vstupom do svätého mesta, podľa iných rozlúčkou s ním pri odchode z neho. V prvom prípade žalm uvažuje nad
Žalm 121 2. časť komentár: Žalm 122 je dnes jeden z najznámejších žalmov, pretože vystihuje veľmi oduševnenú radosť pútnika v momente jeho prvého pohľadu na sväté mesto Jeruzalem. V tej chvíli sa v jeho
Komentár Žalm 123: Vznikol pravdepodobne v rokoch po exile a uvažuje nad smutnými podmienkami, v ktorých žil Izrael pokorený blízkymi národmi a obkľúčený intrigami a nepriateľskými mocnosťami, ktoré bránili obnove
Komentár Opäť raz šiel Izrael oproti smrteľnému nebezpečenstvu a po mnohý raz sa dotkol toho, že keby Pán nebol spolu s ním, nenašiel by záchrancu: nepriatelia by ho zničili ako
Komentár: Táto modlitba plná živých obrazov, ktoré sú konkrétne a plná spontánnosti je ako výdych úľavy, keď skončilo smrteľné nebezpečenstvo. To môže mať súvis s celými dejinami hebrejského ľudu, ktorý
Komentár Dávidova pútnická pieseň je vrúcnym spevom vďaky a oslavy Boha za záchranu hebrejského ľudu z nebezpečenstiev. Tieto nebezpečenstvá nie sú bližšie špecifikované, ale je zrejmé, že išlo o krajné nebezpečenstvo a že záchrana
Komentár „Pútnická pieseň. Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: nehýbe sa, trvá naveky.“ (verš 1) Dosl. dôverujúci v Pána – ide tu o jediný výskyt slovesa dôverovať v zbierke