Žalm 100

Žalm 100

Jasaj na chválu Pánovi, celá zem,
s radosťou slúžte Pánovi.
S plesaním vstupujte
pred jeho tvár.
Vedzte, že náš Pán je Boh;
on je náš stvoriteľ a jemu patríme,
sme jeho ľud a ovce z jeho stáda.
Vstupujte do jeho brán s piesňou chvály
a do jeho nádvorí s piesňami oslavnými;
chváľte ho a velebte jeho meno.
Lebo Pán je dobrý;
jeho milosrdenstvo trvá naveky
a jeho vernosť z pokolenia na pokolen

Žalm 100 komentár:

Tento žalm je súčasťou každodennej modlitby, lebo človek má stále za čo Bohu ďakovať. Podľa Talmudu má človek denne vzývať Pána a vysloviť sto požehnaní. Skutočnosť, že výzva „prevolávajte Pánovi celá zem“ je umiestnená práve v žalme s číslom sto, je narážkou na spomenuté pravidlo. Tento žalm nás povzbudzuje, aby sme sa tešili v Bohu. „Národy majú vyznať svoje hriechy starého života a tešiť sa z Pánovho milosrdenstva.“(Euzébius) 

Radosť takisto tvorila súčasť kultu. Jej základom je vnútorná dispozícia a prejavuje sa navonok napr. skákaním, tlieskaním, spievaním. „Keď si človek uvedomí, že bázeň je počiatkom procesu, ktorý vedie k blaženosti, z radosťou príjme ťažkosti na tejto ceste.“ (Sefer Haikkarim) „Keď je niekto prehnane veselý, mal by sa upokojiť a pamätať na deň smrti. Ale keď je niekto pochmúrny a smutný, mal by svoje srdce potešiť slovami Písma“ (Sefer Chassidim).

„Dokonalá zbožnosť spravodlivého sa prejavuje v službe Pánovi s radostným srdcom.“ (Kassiodor) „Veľké šťastie je byť sluhom vo veľkom dome Pána, lebo v jeho dome majú sluhovia slobodu. Slobodu, pretože služba nie je nanútená, ale podnietená láskou. Láska urobí kresťana sluhom, tak ako pravda urobila slobodným. Kresťan je teda sluha a slobodný. Sluha, lebo sa ním stal, slobodný, pretože ho miluje Boh, jeho stvoriteľ. Slobodný je ešte aj preto, lebo môže milovať svojho stvoriteľa.“ (Augustín)

Jasot je reakciou ľudí na Božie dielo stvorenia a hojnosť plynúcu z neho. 

„Každému Pánovmu služobníkovi zvykne bývať smutno, preto žalm hovorí slúžte s radosťou a neuvidíte (to smutné) v skrytosti, iba to, že vchádzate pred jeho tvár s plesaním. Keď vstupuješ do Božej prítomnosti, neskrývaj, čo cítiš, ale ukáž svoju radosť.“ (Ibn Ezra)

„Človek sa môže podriadiť jarmu,  lebo slúžiť Pánovi je ako slúžiť svetlu, životu, pravde, spravodlivosti a svätosti. Všetko toto je totiž Pán sám“ (Euzébius).

Myšlienka, že Pán sám pasie svoj ľud pripomína to, že On je kráľom a stará sa o ľudí. „Sme jeho ľud, pod jeho osobným dohľadom. Boh nás aj bez prosenia živí a stará sa o nás, ako keď pastier pasie svoje stádo.“ (Alšich) Sv. František Saleský radí na základe v. 3 pri modlitbe zaujať postoj pokory pred Bohom a súčasne pamätať na skutočnosť, že človek si nedal život sám o seba, ani nie je jeho pánom.

Vďaka nie iba vnútorný postoj a emócie, ale prejavuje sa aj navonok. Dobrorečenie a žehnanie, táto ľudská činnosť Boha oslavuje. Tieto ľudské prejavy (slová) sú odpoveďou na konkrétne Božie činy, udalosti alebo dary, za ktoré mu treba dobrorečiť. (Ž 16,7, Ž 96,2) „V Ňom je prameň nášho dobra. Keď vstupujeme do Pánovho domu, neschvaľujeme svoje zlé správanie, preto vyznávame svoje hriechy. Keď však vstúpime do Pánovho domu, tam už nebude vyznanie hriechov, ale vyznanie chvály. Teda budeme sa vyznávať aj po vstupe do Pánovho domu, vyznaním ho však budeme chváliť bez toho, aby seba obviňovali.“ (Augustín)

„Kresťan si nesmie myslieť, že sa unaví chváliť Pána. Chvála sa stane jeho jedlom. O toľko viac bude Pána chváliť, o to viac bude mať síl a stane sa mu chutnejším to, čo chváli“ (sv. Augustin). 

„Lebo Pán je dobrý“. Toto je nosná myšlienka žalmu, podľa ktorej ľudská oslava je odpoveďou na Božiu starostlivosť, ktorá sa prejavuje ako milosrdenstvo a vernosť. Výraz milosrdenstvo zahŕňa rôzne prejavy priateľstva, náklonnosti, pohostinnosti, solidarity, služby voči druhému. Je to typická Božia vlastnosť, ktorou sa prejavuje vo svojom konaní voči ľuďom (Ž 136). Jej trvácnosť je daná aj spojením s príslovkou naveky (Ž 106,1, Ž 107,1, Ž 118,1-4), ktorá zosilňuje predchádzajúce tvrdenie o Pánovej dobrote. 

Práve stabilita a stálosť, cez ktoré sa Boh prejavuje, sú dôvodom volať k nemu v čase ťažkostí a oslavovať ho. Božia vernosť voči národom a celej zemi (Ž 96,13) je potvrdená ako stála a nemenná. „Božie milosrdenstvo neprestáva, keď ho už raz prejavil. Jeho milosrdenstvo ochraňuje kresťana stále, kým nedosiahne večný život.“ (Augustín)

Žalm 100 je jednoduchý a pritom dokonalý modlitbový chválospev. Ako jeden z najznámejších chválospevov má svoju teologickú hĺbku vo vyznaní viery a lásky. Žalm akoby sumarizoval vieru a nádej Izraela. Patríme Bohu, lebo nás stvoril. Boh je pastierom, ktorý sa o nás stará. (Ž 23). Božia nekonečná láska je dôvodom veľkej radosti a chvály.

Po oslávení Boha žalmista pokračuje meditáciou o troch božských vlastnostiach často vyzdvihovaných v žaltári: o dobrote, milosrdnej láske a vernosti. Sú to tri čnosti charakterizujúce zmluvu Boha s jeho ľudom: vyjadrujú spojenie, ktoré sa už nepreruší v priebehu generácií napriek nečistej rieke hriechov, vzbúr a neverností ľudu. (Ján Pavol II.)

Po rozpoznaní Božích dobrodení sme aj my pozvaní chváliť Boha za jeho dobrodenia podobne ako Mária vo svojom chválospeve. Takáto chvála stúpa zo zeme k nebu a pritom živí našu dušu. (Ján Pavol II). Oslava Boha, služba Pánovi i blížnym má byť naplnená radosťou. Má to byť radosť, ktorú prežívame uprostred každodenných vecí ako odpoveď na láskyplné pozvanie Boha, nášho Otca. (EG)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

WordPress Video Lightbox Plugin