Žalm 118 – 2. časť

Komentár:

Žalm zachytáva pohľad jednotlivca, ktorý zakúsil prenasledovanie a ťažkosti, ale aj záchranu do Pána a teraz vyzýva na oslavu Pána v liturgickom kontexte. Hoci žalmista vystupuje ako jednotlivec, jazyk žalmu použiva obrazy kolektívnej záchrany z histórie Izraela a časté alúzie na texty z udalosti exodu.

Výzva oslavovať Pána je nasmerovaná na spoločenstvo a všetci sú vyzvaní, aby sa zúčastnili na ďakovnej liturgii. Vďaka patrí Pánovi. Táto výzva je zdôvodnená jeho dvojakým pôsobením v dejinách: dobrota je vlastnosť, ktorú Boh vkladá do sveta pri stvorení v Gn 1. Milosrdenstvo je zasa Božia charakteristika, ktorá sa aktívne prejavuje pri udalostiach exodu (Ex 34,6-7)

„Po skutkoch Božieho milosrdenstva, ktoré sú zjavné, nasledujú neraz obdobia, keď Božia Prítomnosť ostáva skrytá. Žalmista preto uisťuje Izrael, že Božie milosrdenstvo naozaj trvá naveky a po každom období utajenia sa ukáže.“ (Feuer)

Vo veršoch 2-4 hymnickým spôsobom vymenúvajú tri kategórie ľudí, ktorí majú „povedať“. „V prvom rade dom Izraela označuje všetkých blažených. Dom Árona zahŕňa kňazov, ktorí boli uznaní za hodných zmienky v žalme pre ich zbožnosť pri vykonávaní kňazského úradu. Tretia skupina všetci, čo sa boja Pána sú ako v žalme 113,21 malí aj veľkí, ktorí s čistým srdcom ukazujú zbožnosť ku Kristovi Pánovi v spoločenstve. Teda tento zoznam mien zahŕňa celú škálu veriacich.“ (Kassiodor)

Zatiaľ čo úvod do žalmu tvoria všeobecné konštatovania o Božej dobrote a výzvy pre spoločenstvo, teraz sa ujíma slova žalmista ako jednotlivec, ktorý tú túto dobrotu sám zakúša. Vychádza zo svojej osobnej situácie, ktorá je opísaná ako úzkosť. „Ako Boh odpovedal na volanie ľudu vtedy, rovnako odpovie zakaždým, keď sa na neho v úzkosti obrátime s prosbou.“ (Feuer)

Opakovaná formula „Pán je so mnou“ je jedinečná tým, že vyjadruje stav a nie aktivitu. Tento stav Božej prítomnosti a pomoci umožňuje žalmistovi vyjadriť sériu tvrdení, podľa ktorých obstojí v konfrontácii s protivníkmi. „Žalmista ale učí, že Pán (úplné Božie meno) v najvyšších nebesiach naplno súcití s tými, čo sú vo vyhnanstve. Boh je prameňom všetkej moci, z necho čerpá silu každý, preto sa žalmista pýta: Akú hrozbu môže pre mňa znamenať človek, keď ma posilňuje všemohúci Boh?“ (Feuer)

Ani najmocnejší spomedzi ľudí nedokážu poskytnúť dostačnú ochranu a istotu, ktoré môže dať iba Pán.

Verše 10-12 postupne, hymnickým spôsobom rozvíjajú spoločnú myšlienku: žalmista je v nebezpečnstve, ohrozujú ho ľudia, no vďaka Pánovi nad nimi zvíťazí. „Obkľúčiť“ je typickým výrazom pre nebezpečnstvo, ktoré je neúmerne veľké (Ž 18,5-6, Ž 55,11, Ž 59,7.15, Ž 88, 18). Výraz tŕnie sa často používa ako metafora pre nepriateľov. Sloveso vyhasnúť opisuje krátke trvanie deja či života.

„Kniha Zohar považuje za úhlavného nepriateľa človeka jeho sklon k zlu, ktorý ho neustále pokúša. Treba sa proti nemu postaviť priamo a rozhodne.“ (Feuer)

„Kto sa spolieha na seba, na svoju silu a chválu, padne. Keď sa pre niekoho stane Pán jeho silou a chválospevom, ten nepadne, tak ako je isté, že nemôže padnúť Pán. Takýmto spôsobom sa Pán stane spásou pre všetkých, ktorí dúfajú v neho. Spása znamená, že každý veriaci sa v samotnom akte viery stane niekým, akým predtým nebol. Keď sa človek odvracal od Boha, nemohol dosiahnuť spásu. Keď sa pootočil smerom k Bohu, on sa pre neho stal spásou.“ (Augustín)

„Keď Pánova pravica preukáže svoju moci a zasiahne v prospech vyvoleného ľudu, nad ich záchranou zajasajú aj spravodliví.“ (Radak)

„Pán nechal svoj ľud trpieť, keďže urpenie odčiňuje hriechy a uzmieruje. Je to naozaj tak, utrpenie je najistejším uistením o živote, ako učil Šalamún.“ (Feuer)

„Na človeka prichádzajú rôzne pokušenia, ktorým treba odolávať. Človek nech sa drží ďaleko od cesty bezbožnosti, nech sa nedá opantať vyberanými jedlami, jeho oči nech nehľadia na márne veci a jeho ruky nech sú nepoškvrnené. Potom uvidí ovocie svojej snahy a bude môcť povedať: Prísne ma Pán potrestal, no na smrť ma nevydal.“ (Bernard z Clairvaux)

V Božej komunikácii tvoria slová a skutky dokonalú jednotu: Boh odpovedá a zároveň sa stáva spásou. „Krmil som hladných, povedia mu: Toto je Pánova brána. Vojdi ňou ty, ktorý si kŕmil hladných. Keď povie: Dával som piť smädným, povedia mu: Toto je brána Pánova. Vojdi ňou ty, ktorý si dával piť smädným. Keď povie: Obliekal som nahých, povedia mu: Toto je brána Pánova. Vojdi ňou ty, ktorý si obliekal nahých. Takto povedia tým, ktorí vychovávali siroty a ktorí dávali almužnu a konali skutky dobročinnej lásky.“ (Midraš Šocher Tov)

„Otvorte mi svoje srdcia, čo i len máličko, a ja vám otvorím obrovské brány nebies.“ (Zohar)

„Koniec všetkého je totiž blažené videnie, ktoré bude dokonalé v budúcom živote, ku ktorému sa však približuje čisté srdce. Čisté srdce tu na zemi už zahmleným spôsobom vidí Pána pri kontemplácii tajomstiev. V tomto zmysle je konteplácia posledná brána svätyne.“ (Euzébius Cezarejský)

Bernard z Clairvaux hovorí o tých, čo milujú Boha, a nazýva ich jeho synmi. Synom Otec zjavuje pravdu. Oni po ňom túžia, chcú byť s ním a prahnú po jeho spáse nie preto, aby sa vyhli trestu alebo aby s ním kraľovali v nebi, ale chcú ho naveky chváliť.

„Pánov deň je deň, ktorý poznal svoj začiatok, ale nepozná svoj koniec.“ (Augustín)

„Chváliť Boha od začiatku do konca života prináša najväčšiu radosť každému človeka.“ (Kassiodor)

WordPress Video Lightbox Plugin