Žalm 122 – 2. časť

Žalm 121 2. časť komentár:

Žalm 122 je dnes jeden z najznámejších žalmov, pretože vystihuje veľmi oduševnenú radosť pútnika v momente jeho prvého pohľadu na sväté mesto Jeruzalem. V tej chvíli sa v jeho mysli vynára prvý moment, keď ešte vo svojom domove počul výzvu vydať sa na cestu do Jeruzalema. Táto spomienka na začiatok púte sa prelína s prítomným okamihom kontemplácie brán mesta, v ktorých sa ocitol a prežíva v nich svätú radosť. Teraz nastala tá chvíľa, keď pútnik smie vstúpiť do brán svätého mesta a oslavovať Boha. Zároveň prežíva vďačnosť Bohu, ktorý priviedol jeho nohy do Jeruzalema. 

Prvý pohľad na Jeruzalem vyvoláva v jeho mysli ideu jednoty Izraela a stability. Kto prvý raz doputoval do tohto mesta, musel byť unesený jeho veľkoleposťou. Nevyrovnalo sa mu žiadne iné mesto, cez ktoré pútnik prechádzal na svojej ceste do jeruzalemskej svätyne.

Súčasťou konceptu svätyne sú sväté brány Jeruzalema. Prejsť cez ne znamenalo ponoriť sa do posvätného priestoru chrámu a mať účasť na všetkom posvätnom, čo sa v chráme dialo. Tu bolo miesto stretnutia všetkých kmeňov. Bolo to miesto Božej prítomnosti, sprítomnenia všetkých udalostí dejín záchrany Izraela. Mesto bolo sídlom Boha, ako aj sídlom kráľa, ktorý tu súdil a spravoval celý Boží ľud. Podobne aj veľkňaz súdil ľud v náboženských otázkach. Preto všetci, ktorí prichádzali do mesta Jeruzalema, odchádzali z neho povzbudení, zmierení a spravodliví.

V záverečnej časti žalmu (v. 6-9) trikrát zaznieva slovo „šalom“ pokoj. Pútnik si uvedomuje, že kým stojí Jeruzalem a jeho chrám, je to znak Božej priazne voči mestu i celému národu. Pútnik oslovuje mesto ako osobu: Nech majú istotu, ti čo ťa milujú… Nech pokoj vládne v tvojich hradbách… Pokoj s tebou! Je to prianie požehnania veriacim, ktorí milujú toto mesto. Jeruzalem sa tak stáva ohniskom a centrom pokoja, vyplývajúceho z Božej prítomnosti. 

WordPress Video Lightbox Plugin